Kežmarčania, na nohy. Tie levočské papľuhy útočia zas na mesto. Všetci na svoje miesto. Vydržia nám mestské múry. Utekajte, čas nás súri. Bránime len, čo je naše – z nich ostane trochu kaše. Ak aj vôbec ostane. Kežmarčania, do zbrane! Tak sa povzbudzovali Kežmarčania počas vyše storočnej vojny s Levočou o právo skladu. Ale aj inokedy.
KEŽMAROK. Cez kežmarský chotár prešlo počas takmer 750 ročnej histórie trinásť veľkých vojen. Tie menšie ani nerátame. Jedným alebo dokonca jediným svedkom bojov medzi Kežmarkom a Levočou ostali torzá mestského opevnenia.
Máme čo závidieť konkurenčnej Levoči, tá sa môže mestským opevnením chváliť dodnes.
Prvá správa o opevnení Kežmarku je z r. 1368, no nie je vylúčené, že sa začalo stavať o sto rokov skôr.
Mestské múry uzatvárali Kežmarok v podobe srdca (dnešné historické jadro), vychádzali z oboch strán kežmarského hradu: múr smerom na západ k Vysokým Tatrám sa tiahol poza Starý Trh cez Baštovú ulicu, odtiaľ pokračoval smerom na Levoču a cez Priekopu poza dnešnú Hviezdoslavovu ulicu, Hlavné námestie a Hradné námestie sa opäť vracal z východnej strany k hradu.
Mestské opevnenie pozostávalo z dvoch častí: vyššieho vnútorného múru o výške cca 5m a hrúbke 1,5-2m a z nižšieho vonkajšieho predsunutého – parkánového múru, po ktorom už niet ani stopy. Vzdialenosť medzi oboma múrmi bola okolo 20m.
Základy Novej brány zasypali
Do opevneného Kežmarku sa vchádzalo najprv dvoma mestskými bránami: Vyšnou bránou, ktorá viedla smerom na Levoču i Poprad a Nižnou bránou pri hrade.
Neskôr pribudla Kušnierska brána a Nová brána, ktorá bola prerazená v Hrubej veži smerom na trojmostie cez tri ramená rieky Poprad.
Základy päťuholníkovej Novej brány sa objavili nedávno pri rekonštrukcii Ulice Dr. Alexandra, ale rýchlo ich zasypali, aby práce nezdržal prípadný archeologický výskum.
Škoda – základy sa mohli aspoň vyznačiť dláždením inej farby.
Vyšná brána vynikala mohutnosťou
Najdôležitejšou a pravdepodobne aj najstaršou bola Vyšná brána, volaná aj Horná alebo Levočská. Vynikala svojou mohutnosťou nad všetkými okolitými staviskami a svojím tvarom pripomínala kežmarskú zvonicu.
Pod bránou bola vozáreň, kde bol umiestnený sklad zbraní a munície. Pivnica pod vežou sa zachovala veľmi dlho – pivnicu využívali ešte v prvej polovici 20. stor. miestni mäsiari na mrazenie mäsa, sem dovážali pieskom posypané veľké ľadové kocky z rieky Poprad.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
