Na Kežmarskom hrade sa podarilo rozbehnúť nielen úspešnú letnú turistickú sezónu, ale aj rekonštrukčné práce. S tými začali robotníci koncom mája.
KEŽMAROK. „Museli sme sa pripraviť na menšie obmedzenie v našej práci, ale práce na hrade vážnejším spôsobom nenarúšajú chod našej organizácie. V tej prvej fáze sa začalo s odstraňovaním pôvodných omietok, týka sa múrov z nádvoria hradu, parkánového múru a rovnako administratívy múzea,“ povedala Erika Cintulová, riaditeľka Múzea v Kežmarku, pod ktoré hrad patrí.
S postupom prác je zatiaľ spokojná, i keď sa podľa jej slov objavili aj menšie problémy.
Prispela aj župa
Na rekonštrukcii za viac ako 750-tisíc eur sa výraznou mierou podieľa zriaďovateľ múzea, ktorým je Prešovský samosprávny kraj. Ten prispel sumou takmer pol milióna eur, 250-tisíc eur išlo zo štátneho rozpočtu.
„Rozsah prác je obrovský, pevne verím, že počasie nám bude priať, aby všetky práce pokračovali tak, ako sa začali,“ povedala riaditeľka múzea, podľa ktorej by mali byť ukončené do konca októbra.
Na hrade sú pripravení aj na nečakané situácie.
„Rátali sme s tým, že nám môže niečo vyskočiť pri odstraňovaní omietok. Napríklad pri obrannom múre vznikla veľká diera, ktorú bude potrebné stabilizovať, rozobrať časť muriva a následne dieru tak zviazať, aby sa celý ten priestor vyplnil bez toho, aby sa narušila statika obranného múru hradu,“ vysvetlila.
Následne sa budú realizovať reštaurátorské práce, výmena okien a dverí a celkom na záver aj omietky. Ešte predtým bude časť objektu aj odvlhčená.
Problémy neriešili
Kežmarský hrad prešiel veľkou generálnou úpravou v rokoch 1962 až 1985.
„Trvala dosť dlho, ale musíme brať do úvahy, že hrad bol v hroznom stave, podpísali sa na ňom požiare, ale aj tí, ktorí v hrade prevádzkovali svoje firmy. Nebolo ich cieľom, aby hrad obnovili, skôr ho využívali z praktického hľadiska,“ povedala Cintulová.
Pripomenula však, že už počas vtedajšej rekonštrukcie sa vyskytovali problémy, ktoré sa neriešili.
„Žiaľ, po niekoľkých rokoch sme na tieto problémy natrafili, napríklad na spomínaný otvor v obrannom múre, v jednej časti hradu nám tiež vyteká voda, musíme zistiť, kde je jej pôvod, či je to z kanalizácie, aby sme tento nedostatok odstránili,“ informovala.
Negatívom rekonštrukcie bolo aj zaliatie nádvoria betónom.
„Bolo to dosť nešťastné riešenie. Zistili sme to náhodou pri archeologickom výskume, ktorý sa robil na nádvorí hradu,“ dodala.
Pripravuje sa na festival
Aktuálne sa Kežmarský hrad pripravuje na festival Európske ľudové remeslá, ktorý sa v meste uskutoční 8. až 10. júla. Ponúkne aj tradičnú Rozprávku na hrade, ale aj obľúbené Krvavé dejiny v podaní ľubického divadla exTeatro.
„Napriek rekonštrukcii budú všetky aktivity zrealizované tak, ako boli naplánované. Musíme sa však ešte dohodnúť s firmou, ktorá rekonštrukciu robí, aby sa tu počas festivalu nevykonávali také práce, ktoré by vážne narúšali jeho priebeh,“ uzavrela Cintulová.
Prvá písomná zmienka o Kežmarskom hrade pochádza z roku 1447, v roku 1720 ho získalo do vlastníctva mesto Kežmarok.
Využívalo ho na rôzne hospodárske účely, pričom postupne upadal. V 19. storočí dalo mesto zbúrať časť hradieb, na ich mieste bola postavená vojenská kasáreň, koniareň bola upravená na mestskú nemocnicu. Hradné strechy zničil v roku 1901 požiar.
V roku 1931 bolo v hradnej veži zriadené mestské múzeum a počas druhej svetovej vojny sídlilo na hrade gestapo. V súčasnosti hrad ponúka návštevníkom viaceré historické expozície, ktoré dokumentujú vývoj Kežmarku a okolia a ďalšie zaujímavosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
