Cestovala som pod Tatry a, žiaľ, prisadla som si do zlého „kupéčka“. Mladá slečna sa vracala domov po skúške na vysokej škole, odbor mne veľmi blízky, žurnalistika.
Mala som pocit, že pod sedačkou má v ruke Slovník cudzích slov a podčiarkne si každé jedno z nich, ktoré použije.
Možno, pre pokoj v duši.
Nebolo by na tom nič zlé, zjavne chcela spolucestujúcej ukázať, čo všetko vie. V jej ústach sa ale cudzie slová zmenili nečakane na totálne hlúposti. Ani významu slova kurizovať zrejme nerozumela.
Viete, mám pocit, že do vety : „Mama ma vždy len kurizuje“ sa veľmi nehodí.
Z kontextu som pochopila, že asi chcela povedať, že ju kritizuje. Neviem.
Po týchto perličkách prišla na rad spŕška naučených všeobecných právd, ktoré sa v jej ústach menili na nezameniteľné fakty.
Ako to už u mňa býva zvykom, nemohla som sa nezapojiť do veľmi podnetnej diskusie.
Ostala som prekvapená. Slečna prebíjala svoj názor, že ak človek nemá titul, je nepoužiteľný.
Skoro ma roztrhlo. Blbosť! Mám skúsenosť, že často ľudia, ktorí v školách dosahovali tie najlepšie výsledky, sú pre prax absolútne nepoužiteľní. Česť výnimkám.
Nedalo mi neopýtať sa, ako jej môžu tri písmenká pred menom zaručiť, že z nej raz bude dobrá novinárka?
Vraj má navrch nad všetkými, pretože ona vie, ako sa má novinárčina robiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš