Domy v Kežmarku majú bohatú históriu. Jeden z nich, z ktorého je dnes mestská galéria, skrýva osudy ľudí, ktorým nebolo súdené milovať.
KEŽMAROK. V Kežmarku snáď každý jeden dom skrýva určité tajomstvo. K tým najznámejším domom patrí stavba na Hlavnom námestí č. 46, ktorý Kežmarčania nazývajú familiárne Barónka.
Na pohľad je dom krásny, ba výnimočný. Málokto ale vie, že láska v tomto dome si nenachádzala svoje miesto.
Základy domu pochádzajú z 13. – 14. storočia, pôvodný gotický objekt prestavali v období renesancie.
Pred rokom 1669 patril novokrstencom, odmietali krst nemluvniat, dávali sa krstiť len v dospelosti, potom sa neznámou cestou dostal do vlastníctva hradného pána Štefana Thökölyho II. a ten dom roku 1669 daroval svojmu služobníkovi Adamovi Badányimu.
Tento slovensko-česko-poľský list publikuje Ľudovít Janota v Slovenské hrady II. V slovenskom preklade sa tu píše: „My, Štefan Thököly z Kežmarku, vzhľadom na vernosť a verné služby Adama Badányiho, ktoré od svojej mladosti vykonával a vykonáva i teraz ako dvorník, aby mal on i jeho deti na nás pamiatku, dávame mu do daru dom novokrstencov, v ktorom teraz býva a k tomu prináležiacu záhradku, ktorú tiež užíva. Dané v Kežmarku 25. mája roku Pána 1669. Gróf Štefan.“
Rod získal erb, barónsky titul, panstvá
Adam Badányi ostal svojmu panstvu verný. Rok 1683 sa spomína na kežmarskom dvore kniežaťa Imricha Thökölyho, ako mal na starosti vedenie kuchyne.
Badányiovský rod sa začal rozrastať, získal aj erb, potom barónsky titul a panstvá v Slovenskej Vsi, Podhoranoch, Holumnici.
Rodina Badányi bola spojená s poprednými šľachtickými spišskými rodinami Görgey, Mariássy, Doleviczény.
V 19. storočí používala dve verzie erbu: v jednej v modrom štíte na zelenom trojvrší stojí strieborný holub, v zobáku drží zelenú ratolesť, to isté je aj na klenote, ale v štíte nad holubom je šesťramenná strieborná hviezda; v druhej verzii je podobný holub, avšak s dvoma hviezdami a v klenote je ohnutá strieborná pancierová ruka s tasenou šabľou tej istej farby.
Chodieval k nim Chalupka
O veľkolepú prestavbu na dom palácového typu v slohu neskorého baroka sa postaral Matej Badányi v 2. pol. 18. storočia. Na fasáde je výzdoba v slohu Ľudovíta XVI.
Na balkóne sú iniciály MB (pozn. red.: Mathias Badányi). Dokonca do vlastníctva rodiny pribudol aj vedľajší dom na Hlavnom námestí č. 48.
V roku 1931 sa však už spomína iný majiteľ.
V tomto dome, kde sa často schádzala miestna a spišská inteligencia, bola častým hosťom aj mladá barónka Babetta von Wieland z blízkej dediny Farkašovce (dnes Vlková), priatelila sa s Barborou Badányi.
K nim chodieval v r. 1818 – 1824 aj profesor a rektor lýcea Ján Chalupka, neskôr slovenský spisovateľ a dramatik.
Zamiloval sa, Kežmarok opustil
Medzi Babettou a Jánom vznikla veľmi rýchlo láska – ona bola nemeckou barónkou, on syn chudobného evanjelického farára.
Nepáčilo sa to rodine, nepáčilo kežmarským mešťanom a koniec bol ten, že Chalupka dobrovoľne Kežmarok opustil.
Márne zasahovala Barbora Badányi, rodina Wieland bola neúprosná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
