Život píše tie najpravdivejšie príbehy, aj keď nie všetky sú so šťastným koncom. Pohnutý životný osud jedného z rodiny Hrabovských žijúcej v Rudňanoch v prvej polovici minulého storočia hovorí o nenápadnom hrdinovi, ktorý po celý život vyznával čestnosť. Za krivé obvinenie bol Gejza Hrabovský odvlečený do gulagu v Rusku.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Životná cesta Gejzu Hrabovského nebola vždy priamočiara. V dospelosti bola plná prekážok a prekonávania osobných tragédií, čo malo vplyv aj na jeho rodinu, manželku Štefániu a troch synov Gejzu, Dušana a Jána.
Najmladší z nich, Ján, vyrozprával príbeh otca, ktorý za krivé obvinenie skončil v gulagu.
Záujem o baníctvo
„Otec sa narodil vo februári v roku 1910 v Žakarovciach. Svoj život prežil na Dolnom Spiši v bývalom kráľovskom meste Gelnica s rodičmi a dvoma súrodencami. Zaujímal sa o históriu ťažby rúd a všeobecne o baníctvo, ktoré sa v tom čase v okolí Gelnice ešte úspešne rozvíjalo. Od svojich 16 rokov pracoval v bani v Mária Hute neďaleko Gelnice, kde sa dobývali železné rudy. Tu pracoval aj jeho otec ako technik v jednej z prvých elektrocentrál na banskom závode,“ vracia sa do minulých čias Ján.
Ako 22-ročný si mladý Gejza doplnil znalosti na baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V čase celosvetovej hospodárskej krízy pôsobil v uhoľnej bani Handlová.
Ako „rudár“ sa ťažko prispôsoboval novým podmienkam a odišiel pracovať do Rudnian, kde si s manželkou založil rodinu.
Postupne sa vypracoval na uznávaného odborníka.
Nekonečný priestor
„Aj keď práca v bani bola tvrdá, fyzicky náročná a životu nebezpečná, najväčšiu ranu dostal od života po vojne. Jeho a rodinu tragicky zasiahli udalosti po prechode frontu vo februári 1945. V čase, keď sa ľudia mohli tešiť z nového života, našli sa podlí ľudia, ktorí v snahe zachrániť samých seba neváhali obviniť druhých. Otec bol násilne odvlečený spolu s ďalšími nič netušiacimi a nevinnými ľuďmi do Ruska vlakovým transportom nevedno kam. Rodina nič netušila.“
Hrabovský spolu so zajatcami pracoval na tých najťažších prácach pri stavbe ciest, v ortuťových baniach na Kaukaze (Nuzal) a inde.
Pomohla sestra jeho manželky žijúca v Amerike. Cez svetovú organizáciu Červeného kríža dokázala zariadiť, že sa v nekonečnom priestore našiel a prepustili ho.
Po trojmesačnom putovaní sa v októbri 1948 našiel a po prvý raz uvidel 3,5-ročného syna Janka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
