Predstavenie Krvavé dejiny má tento rok najreálnejší príbeh

Divadelné predstavenie na Kežmarskom hrade s názvom Krvavé dejiny ponúka zatiaľ najskutočnejší príbeh.

ExTeatro tento rok pripravil na hrade divadelnú noc, na ktorú sa nedá zabudnúť.

Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

KEŽMAROK. Každoročne počas festivalu Európskeho ľudového remesla pripravujú herci z divadelného súboru ExTeatro Krvavé dejiny na hrade.

Raz sa bojíte, inokedy smejete. Predpremiéra sa uskutočnila v stredu v noci. Tento rok pripravili silný príbeh, ktorý nenechá jedno oko suché.

Židovská lekáreň a vedľa v nej izba, v ktorej býva židovská rodina z Kežmarku. Nariadenie bolo jasné. Odstúpiť lekáreň Nemcovi zo Spišskej Belej a nasadnúť do vlaku, ktorý nemá zastávky. Smer Osvienčim.

„Z tohto vlaku nie je možné vystúpiť. Zastavuje iba pre naloženie materiálu,“ hlási žena na železničnej stanici v Poprade.

Sára bola tá, ktorá sa pred transportom zachránila. Muži s hákovým krížom na uniformách, Židia skrývajúci sa pod podlahou v hostinci.

Vlastný syn nasilu trhajúci vlastnej matke zuby. Boli zlaté. A predsa všetko zlato museli židia odovzdať. Smutný, no reálny príbeh priniesli tento rok na hrad v rámci Krvavých dejín herci z ExTeatra.

„Inšpirovali sme sa obyčajnou čiernou mramorovou tabuľkou, ktorú si pri vstupe do expozície hradu mnohí návštevníci ani nevšimnú. Tabuľka upozorňuje na to, že práve v priestoroch kežmarského hradu boli sústreďovaní Židia pred deportáciami," uviedol Marcel Hanáček, vedúci divadla z Ľubice, ktorý autorsky napísal a režíroval všetky diely cyklu Krvavých dejín.

Bližšie do histórie, hlbšie do citov

Poväčšine ste na kežmarskom hrade mohli s hercami zablúdiť do ďalekej histórie. Divadelníci za tie roky predviedli životy rôznych rodín a historických hrdinov Kežmarku, ktorí mali akúkoľvek spojitosť s hradom.

Teraz nesiahli až tak hlboko do histórie, ale o to hlbšie do citov návštevníkov.

„Mala som na tele zimomriavky. Tak realisticky spracovanú regionálnu tematiku druhej sv. vojny som ešte nevidela,“ povedala návštevníčka Lucia Ďubielová.

Predstavenie vzniklo na základe skutočných i zdokumentovaných udalostí. Už pri vstupe do hradu dostali návštevníci preukaz Žida, s menom, kúskom fotografie.

Na konci predstavenia si mohli podľa toho pozrieť ako to so Židom, ktorým sa na chvíľku stali, dopadlo. Pre slabšie povahy to bola poriadna dávka emócii.

„Najviac ma zaskočilo, keď nás z vyvýšeného pódia zhadzovali zbraňami pod sprchu,“ povedala Miroslava Vdovjaková.

Osudy kežmarských Židov sa dotkli aj Petra Mlynarčíka.

„Človek si to tak nikdy nepripustil, čo všetko sa počas vojny dialo a že sa to dialo aj u nás v Kežmarku. Myslím, že na tieto Krvavé dejiny tak skoro nezabudnem.“

Krvavé dejiny aj počas EĽRA

Na konci príbehu sa stretávajú dve hrdinky. Jedna prežila Terezín, druhá Osvienčim. Tábory ale v nich zanechali nepríjemné spomienky. Poznačilo to ich zdravie, psychiku.

Maratón Krvavých dejín na hrade bude pokračovať aj počas Festivalu ľudového remesla vždy od 20.00 h. večer.