Keby kedysi nebolo remeselníkov, mrzli by sme bez kabátov, či chodili bosí. Dnes niektorým remeslám pomaly zvoní umieračik.
KEŽMAROK. Na kežmarskom námestí počas festivalu Európske ľudové remeslo (EĽRO) šikovnosť svojich rúk predvádzajú dve stovky remeselníkov.
V časoch, keď si ľudia bez remesiel nevedeli svoj život ani len predstaviť, pracovali od tretej rána až do neskorej noci. Dnes si svoj následníkov hľadajú iba veľmi ťažko.
Dávajú hlas zvonom, tvar drevu, teplo vosku. Remeselníci. Odievali ľudí teplými kabátmi, vlastnými rukami zabezpečovali pre nich všetko do domácností, od chleba až po opasky.
„Človek a remeslá sa kedysi od seba nedali odtrhnúť. Už od začiatku ľudí museli sprevádzať životom. Ak potrebovali ľudia odev museli si nejaký vyrobiť. Spichnúť si kožušiny, či vyrobiť primitívne misky,“ povedala historička Nora Baráthová. Dnes ich prácu poväčšine nahrádzajú stroje.
Počas víkendu sa ale dve sto párov šikovných rúk stretlo na festivale remesla, aby mladším generáciám pripomenuli čaro svojho fachu. Zvonkári, klobúčnici, spracovateľky ľanu, kováči.
Pražič kávy, či čokolády
V minulosti väčšinu obyvateľstva Kežmarku tvorili práve remeselníci. V meste bolo približne sto druhov remesiel.
„Dokonca aj také ako pražič kávy, pražič čokolády, výrobcovia plácht na kone,“ spomína si Baráthová.
K jednému z najstarších remesiel patrilo aj hrnčiarstvo, ktorému bol venovaný práve 26. ročník festivalu EĽRO.
„Hrnčiari sa učili ako učni tri roky, potom išli na vandrovku, keď sa vrátili, museli zložili poplatok a odovzdať aj niečo v naturáliách, ako napríklad vosk na sviečky,“ pokračuje Baráthová.
Na skúške museli pripraviť 60-centimetrový krčah s hrdlom, hrniec tej istej veľkosti, rajnicu a nakoniec bielu lyžicu.
„O to, aby mali hlinu, sa muselo postarať mesto, lebo vždy na konci roka hrnčiari panstvu doniesli hrniec,“ povedala Baráthová.
O remeslách rozprávajú s láskou
Dnes má väčšina z remeselníkov ale hlavu v smútku. To, čo pre nich má najväčšiu cenu, strieda tovar dovezený zo zahraničia, či vyrobený vo veľkých firmách. Hrnčiarske kruhy sú už poháňané elektrinou.
Na svoj fach ale nikto z nich nedá ani dopustiť. O remesle, ktoré ovládajú, dokážu s láskou rozprávať hodiny.
„Na mojom remesle je najkrajšie, keď vidíte ako rastie ľan. Najprv má kvietky, potom také malé guľôčky, potom ho namočíme. Na ľane je všetko krásne. Milujem toto remeslo,“ povedala Mária Bukovinová, spracovateľka ľanu z Vikartoviec.
Len kúsok od nej nôtil pesničky a hral na svoje vlastné zvončeky Stanislav Otruba zo Zázrivej.
„Moje remeslo je poriadna drina, ale keď potom vidíte radosť ľudí, keď sa zvonky rozozvučia, napríklad aj radosť detí. To je to najkrajšie,“ povedal.
Jeden z košíkarov netajil svoje problémy so zháňaním prútia. „Napríklad v Poľsku vám lacno predajú košíky, ale prútie je drahé,“ povedal.
Kým odídem zo sveta, remeslu ich naučím
Nájsť nasledovníkov, ktorí by v čare remesiel pokračovali ďalej tiež nie je med lízať.
Spracovateľka ľanu Bukovinová ale má šťastie. „Máme tri nasledovníčky, Vanesku, Dominiku a ešte jednu,“ povedala.
Nakoniec prisľúbila: „Ja kým odídem z tohto sveta ich môjmu remeslu musím naučiť.“
Rovnako tak nasledovníka našiel už aj zvonkár. „Jedného už môžete vidieť, práve vyrába zvonky,“ povedal.
Tisícky návštevníkov
Od EĽRA v sobotu ľudí neodradil ani dážď. Na javiskách sa vystriedali zahraničné i slovenské folklórne súbory.
Ľudia si mohli pozrieť pravý rytiersky turnaj, pokochať sa pohľadom na dravé vtáky, či povoziť sa na konskom taxíku.
„Je tu vynikajúca atmosféra, cítim sa, akoby som sa zrazu ocitol v inom storočí,“ povedal s úsmevom Tibor Zreľák, ktorý na festival prišiel z Banskej Bystrice.
Uličky boli preplnené a k remeselníkom bolo ťažké sa prebojovať. „Každoročne tu zavíta veľké množstvo ľudí, páči sa mi tu atmosféra, všetci sú usmievaví, milí,“ povedala Katarína Petrovická z Popradu.
Festival v Kežmarku potrvá až do nedele, keď bude vyhlásený aj kráľ remesiel.
Foto k článku: Jana Pisarčíková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
