Pod jedným z múrov stredovekého hradu Ľubovňa vybudovali tunel, do ktorého osadili odpadovú rúru, dva roky hľadali firmu, ktorá by tieto práce uskutočnila.
STARÁ ĽUBOVŇA. Problém s množstvom vody z nádvoria hradu Ľubovňa, ktorá počas dažďov poškodzovala múry, sa toto leto po rokoch podarilo vyriešiť za pomoci banskej metódy.
Pod jedným z múrov robotníci vykopali šesťmetrový tunel. „Podarilo sa nám prekopať popod hradný múr. Vybudovali sme si najprv účelový tunel s priemerom 82 centimetrov, do ktorého sa vmestil človek, ktorý kopal ďalej, postupne sa popod múr natlačilo šesť metrov rúry. Spravili sme tak dieru, do ktorej sme osadili odpadovú rúru, ktorá bude odvádzať vodu mimo hrad,“ povedal Jozef Balužinský, správca hradu Ľubovňa.
S vodou bojovali na hrade v Starej Ľubovni už niekoľko rokov, až tento rok však našli firmu, ktorá sa na tieto práce odhodlala.
Návrat k barokovej podobe
"Hrad Ľubovňa, ktorý nechal postaviť uhorský kráľ Ondrej III. na prelome 13. a 14. storočia, skrýva ešte niekoľko boľavých miest, ktoré je potrebné výrazne zlepšiť či obnoviť, jedným z nich je aj barokový palác," uviedol Balužinský.
Jeho barokovú tvár však poškodilo mnoho prestavieb počas 19. a 20. storočia.
„Rozhodli sme sa, že stavbe vrátime pôvodný barokový štýl a chceli sme vytvoriť kvalitnú pracovnú dokumentáciu, aby mal palác charakter, aký má mať. Pamiatkový úrad nám v rámci štandardných podmienok na vydanie stavebného povolenia a schválenia projektovej dokumentácie nariadil množstvo výskumov, či už sú to architektonické, archeologické, geologické a podobne, ktoré majú potvrdiť vývojové etapy pri výstavbe a odkryť defekty a pády, ktoré by sa pri rekonštrukcii mohli objaviť,“ vysvetlil Balužinský.
Použili banskú metódu
Pri archeologických výskumoch sa našlo množstvo zaujímavých nálezov.
Archeológom sa podarilo dostať až do takmer sedemmetrovej hĺbky, teda až po úroveň múra, čo sa na hrade rozhodli využiť na vyriešenie problému s vodou.
Aj keď boli z jednej strany na úrovni múra, bolo potrebné spraviť až šesť metrov dlhý tunel popod múr.
"To znamenalo, že sme potrebovali previesť rúru a prevŕtať sa popod múr,“ dodal správca hradu.
Ako vysvetlil, na Slovensku je veľmi málo firiem, ktoré vykonávajú takéto riskantné práce, potrebné bolo využiť banskú metódu.
„Pod múr sa zaviedla rúra, ktorá predstavovala ochranu, zabrániť mala všetkým rizikám. Bez nej by nebolo možné prevŕtať sa popod múr, keďže ide o stovky kubíkov kameňa, ktoré sa nad dierou nachádzajú a nikto z nás nemá predstavu, ako silno držia. Ak by to nebolo ošetrené ochranou, mohlo by sa stať, že sa odtrhne kus muriva a zasype ľudí,“ vysvetlil systém prác Balužinský. Rúra sa už podľa jeho slov vybrať nedá, na mieste tak ostane.
Firmu hľadali dva roky
Balužinský označil skutočnosť, že sa takéto práce podarili, za jedinečnú záležitosť.
„Hrad bol postavený účelovo ako stredoveká pevnosť, a tak prístup k hradu a všetky komunikačné trasy sú nepríjemné a nezdolné, teda žiadna technika nedokáže prísť k nám hore. Sme úplne mimo stavebné zákony a normy, máme vždy nejakú výnimku,“ vysvetlil.
Všetky tieto práce boli podľa jeho slov finančne i časovo náročné.
„Našťastie sa všetko podarilo. Osadili sme už aj odpadové potrubia a sú aj zasypané. Padol mi veľký kameň zo srdca, bola to až nočná mora, dva roky sme to mali takto otvorené, dva roky sme hľadali firmu, ktorá by to spravila,“ doplnil.
Hoci sa pracovalo za plnej prevádzky hradu, žiadne riziko podľa jeho slov nehrozilo, všetko bolo zabezpečené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
