LENKA ZOLNIERČÍKOVÁ (26) dáva zvieratám druhú šancu na život. Kým jej rovesníčky tancovali na diskotékach, či sedeli v baroch, ona sa venovala záchrane zvierat. Útulky pre zvieratá sa stali jej druhým domovom.
Lenka, viem o vás, že ste sa narodili v Kežmarku. Ako si spomínate na svoje detstvo? Ťahalo vás to k zvieratkám už keď ste boli malá copaňa alebo to prišlo až neskôr?
„Od detstva mám veľa fotiek so psíkmi, mačičkami, zajačikmi, vždy ma to k týmto nemým tváram ťahalo. Asi v trinástich rokoch som začala chodievať ako dobrovoľníčka do útulku, kde som pomáhala dlhé roky a takto vlastne začal môj vzťah k záchrane zvierat z ulice. Práve dokončujem štúdium na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, odbor všeobecné veterinárske lekárstvo.“
Takže ste sa záchrane zvierat venovali, dá sa povedať, už od nepamäti. Kedy to ale začalo naberať vážnejšie kontúry?
„Vždy som tomu dávala prednosť pred všetkým ostatným. Namiesto diskoték a sedení v baroch ako moje rovesníčky som chodievala pomáhať do útulkov. Do väčších rovín sa to začalo uberať, keď sme spolu s Dianou Truchlíkovou zo Združenia za práva zvierat začali organizovať jej sen, a to kastračné akcie v rómskych osadách, čo dnes poznáte ako Československý kastračný program. Za roky činnosti máme už za sebou niekoľko stoviek zachránených zvierat z osád a niekoľko stoviek vykastrovaných, ktoré už ďalej v osadách nerodia a nerozširujú populáciu túlavých zvierat. Kastračné akcie sú naozaj momentálne jediná možná pomoc v zabránení šírenia počtu zvierat v týchto lokalitách.“
Čo vás priviedlo k založeniu združenia Cesta za domovom?
„Pomáhať zvieratám v okolí Popradu sme s tímom rovnako zanietených ľudí začali preto, že tu nebolo žiadne občianske združenie, ktoré by dobre fungovalo a pomáhalo týmto zvieratám. Najskôr sme všetko robili na vlastnú päsť, uhrádzali aj veterinu za svoje, bohužiaľ, keď už sa počty zvierat začali zvyšovať, nedokázali sme to utiahnuť zo svojho, a preto sme založili združenie.“
Koľkým zvieratám ste už dokázali pomôcť?
„Za obdobie našej činnosti sme zachránili vyše tristo zvierat, a to nepočítam desiatky, ktorým sme pomohli už pred vznikom. Týmto číslom by som rada poukázala na fakt, že počty sa stále zvyšujú, snažíme sa, ako sa dá, ale počet týraných, túlavých, opustených zvierat je naozaj vysoký. Aj preto som rada, že som mohla spoznať úžasných ľudí, ktorí sú skvelou súčasťou nášho tímu, konkrétne Miriamu, Simonu, Marušku a Vlada, pre ktorých sa záchrana zvierat stala súčasťou života, tak ako pre mňa.“
Možno trošku bizarná otázka, ale prečo pomáhate práve zvieratám?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
