SPIŠSKÁ BELÁ. Mesto Spišská Belá v Kežmarskom okrese si tento rok pripomína 745. výročie udelenia mestských práv.
„Nemeckí kolonisti na Spiši sa tak ako v celom Uhorsku riadili vlastným právom, ktoré uznávali a potvrdzovali aj uhorskí panovníci. Predpokladá sa, že už v roku 1271 bola Spišská Belá súčasťou Spoločenstva spišských Sasov, nazývaného aj Spoločenstvom 24 kráľovských spišských miest, ktoré sa vytvorilo na Spiši ako nová samosprávna jednotka popri Spišskej stolici a Stolici desiatich spišských kopijníkov, takzvanej Malej župe,“ informoval prostredníctvom internetovej stránky mesta primátor Štefan Bieľak.
Hoci podľa jeho slov Spišskú Belú niektoré pramene označujú ako „civitas", slobodným kráľovským mestom sa však nikdy nestala.
Spolu s ďalšími mestami však používala komunitárne právo a neskoršie sa stala vážnym hospodárskym konkurentom aj slobodným kráľovským mestám Kežmarok či Levoča.
Potvrdené privilégiá
Vytvorenie Spoločenstva spišských Sasov potvrdilo privilégium uhorského kráľa Štefana V. z roku 1271, ktoré sa zachovalo v odpise z roku 1420 a je uložené v Štátnom archíve v Levoči.
„Ako v úvode listiny hovorí sám kráľ, rozhodol sa priznať svojim verným hosťom, Sasom zo Spiša, milosť slobody a udeliť im toto postavenie. Ide teda o osobnú slobodu, predstavujúcu takú výsadu, podľa ktorej neboli podriadení žiadnemu zemepánovi, nemuseli pre neho robotovať či odvádzať naturálnu rentu. Slobodne si mohli užívať svoje domy, polia a lesy, za čo boli povinní platiť presne stanovenú pozemkovú daň,“ uviedol primátor.
Toto privilégium potvrdzovalo právo samosprávy miest, podľa ktorého si mohli napríklad každoročne zvoliť richtára a mestskú radu.
„Obyvatelia týchto miest boli slobodnými občanmi, majiteľmi pozemkov a lesov, s ktorými mohli voľne disponovať. Nesmel ich súdiť nik okrem vlastného richtára a rady, prípadne hlavného sudcu, a to ani v prípade, že by sa zločinu dopustili inde,“ informoval ďalej Bieľak.
Z osobnej slobody vyplývali aj ďalšie výsady, napríklad právo vlastniť a scudzovať majetok, právo dedenia, právo študovať a vykonávať rôzne zamestnania či právo sťahovania.
Významné bolo aj právo rybolovu a poľovačky, právo klčovania lesov a premieňania ich na úžitkovú pôdu, či právo vyhľadávania a dobývania rúd.
Rozvoj vďaka právam
„Práve vďaka týmto mestským právam sa Spišská Belá postupne stávala významným prosperujúcim spišským mestom. Základom prosperity mesta sa stali rozsiahle mestské pasienky v Tatrách s rozvinutým chovom oviec a dobytka, mestské lesy s kvalitným drevom a úrodné rovinaté polia v blízkosti mesta. Veľký význam pre rozvoj obchodovania malo získanie privilégia organizovať týždňové trhy, a to každý týždeň v nedeľu, ktoré Spišskej Belej udelil poľský kráľ Žigmund I. v roku 1535,“ priblížil históriu Bieľak.
Neskôr k nim pribudlo aj privilégium organizovať dva výročné trhy, a to 17. januára na sv. Antona a 21. septembra na sv. Matúša.
„Tieto privilégia neskôr rozšírili poľskí a uhorskí panovníci v roku 1667 na tri výročné trhy, v roku 1739 na päť a v roku 1811 na sedem výročných trhov, čím Spišská Belá predstihla susedný Kežmarok, ktorý mal len štyri výročné trhy,“ pripomenul primátor.
Hoci Spišská Belá nesie pomenovanie mesto od stredoveku, na istý čas o tento štatút počas svojej histórie prišla.
Odňatý jej bol na viac ako štyridsať rokov, a to od roku 1922 do roku 1964, keď bola obcou, doplnil primátor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
