Pondelok, 24. september, 2018

Stretnutie Goralov nepokazil ani dážď

Tisícky ľudí si spoločne užili najväčší sviatok na Zamagurí.

V Pieninách sa stretli Gorali. (Zdroj: Jana Pisarčíková)

ČERVENÝ KLÁŠTOR. Tradovalo sa, že Gorali sú nebojácni a veľmi tvrdí ľudia. V minulosti sa živili najmä gazdovstvom, aj roľníctvom.

Táto etnografická skupina žije na území Slovenska, Poľska a Česka.

Od ostatných sa líšia najmä svojím krojom, nárečím, folklórom, tancom, piesňami i tradíciami.

Uplynulý víkend sa všetci Gorali spoločne stretli na podujatí, ktoré už osem rokov organizuje skupina Kollárovci v Smerdžonke v Červenom Kláštore.

„Je to stretnutie nielen Goralov, ale najmä ľudí dobrej vôle, ľudí, ktorí milujú dobrú hudbu, zábavu a relax v krásnej pieninskej prírode. Toto nádherné prostredie, fantastická atmosféra, kvalitný kultúrny program a čistý pieninský vzduch vás presvedčia o tom, že na tomto stretnutí nesmiete chýbať ani vy,“ uvádzajú Kollárovci.

No ad for you
Stretnutie Goraľov v Pieninách

Bez klobúka by to nešlo

Po slávnostnej svätej omši návštevníkov roztancovali práve Kollárovci, po nich sa na pódiu striedali rôzne folklórne súbory a známi speváci.

Návštevníkov roztancoval folklórny súbor Frankovčan, Marta Vančová, Black Band, Franta Uher , Karel Peterka a Janka Peterková, Baločkári- Šukovci- ľudová hudba z Čierneho Balogu.

Svojou hudbou potešili aj dvaja Petrovia, Štašák a Cmorík.

Pred pódiom i popri stánkoch sa prechádzali stovky ľudí v goralských klobúkoch.

„Goralský klobúk je pre nás takým symbolom. Nevedel by som si predstaviť, že by som sa vybral na stretnutie Goraľov a bez goralského klobúka,“ povedal Ján Rušin, ktorý na stretnutie prišiel z dedinky pri Starej Ľubovni.

Náladu nepokazil ani dážď

Náladu návštevníkom nepokazilo ani počasie.

Svoje klobúky si síce museli skrývať pod dáždniky, avšak úsmev z pier im kvapky padajúce z neba nevzali.

No ad for you

„Určite je škoda, že sa poriadne rozpršalo, ale my sme tvrdí chlapi, Gorali, sme zvyknutí aj na horšie veci,“ povedal Imrich Grivalský, ktorý pri pódiu tancoval počas vystúpenia folklórneho súboru spolu so svojimi desiatimi kamarátmi.

Knihu posypali ihličím

Tento rok bratia Kollárovci počas festivalu do života uviedli aj knihu Jána Lacha s názvom Goralské rozprávky 2.

„Vznik tejto knihy súvisel s prvou knižkou, to bolo celé moje detstvo, staré príbehy, ktoré mi rozprávala ešte moja stará mama. Ja som si to zapísal a potom neskôr som navštevoval iných obyvateľov. Prevažne tam boli rozprávky z mojej obce z Malej Frankovej. Keď tá kniha vyšla, tak sa mi ozývali ďalší ľudia. Spomenuli si na iné rozprávky. Dá sa povedať, že táto kniha sa napísala sama, rozprávky sa samé nazbierali,“ povedal autor knihy.

No ad for you

Knihu posypali Kollárovci ihličím z jedle, ktoré sám autor nazbieral.

„Premýšľal som nad tým, čím ju budeme krstiť. Gorali žijú v krásnej prírode. Má to symboliku,“ vysvetlil.

Krst knihy nebol jediným krstom počas tohtoročného stretnutia. Do éteru vypustili svoje cédečko aj Kollárovci.

Podvečer si Gorali zmerali sily v rezaní dreva, dojení baranov, vyskúšali si goralský dereš a zabávali sa až do nočných hodín.

No ad for you