Korzár logo Korzár Spiš
Pondelok, 23. november, 2020 | Meniny má KlementKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Pre kniežaciu hrobku pripravujú v Poprade nové priestory (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Germanske knieza

K nadpisu sťahovanie národov - v 4. 5. stor. národy ešte neexistovali, alebo sa nedali definovať. Národy sa dali čiastočne definovať až okolo 10 stor n.l.

Re Germánske knieža a vôbec história “germánov” vs Slovanov. Slovenskí archeológovia majú asi takúto filozofiu: nechajme Nemcom históriu, nám patrí prítomnosť (a budúcnosť?). Rano-stredoveké rímske a grécke kroniky a Jordanesova gótska kroniak sa prvýkrát zmieňujú o Sklavenoch až v 6. stor., kým Nemci si vďaka Tacitovej Germánii prisvojili staršiu históriu. Vychádzajú z Tacita ktorý napísal dielo Germánia Podľa neho však Germánia bolo územie od Atlatického oceánu po Čierne more, a je nezmyslom si predstaviť, že to územie obývali len skupiny hovoriace teutónskymi nárečiami. Pomenovanie Germánia je negenetické, ne-etnické a neurčuje k akej etnickej skupine tá-ktorá skupina hovoriaca takým alebo onakým dialektom patrila. Napriek tomu, dnes sa názov považuje za genetický a etnický, čo je nesprávne. Tacitus pomenoval ľud na tom uzemi Germani ako pôvodné obyvateľstvo, aboriginálny ľud bez ohľadu na ich jazyk a etnicitu. Pre porovnanie, čo keby sme nazvali aboriginálne obyvateľstvo S. Ameriky Američanmi, no protom by sme neuviedli, že títo Američania patria do rôznych etník a k rôznym jazykovým skupinám a že väčšina tých jazykov a nárečí je vzájmne nezrozumiteľná.
V hrobe germánskeho kniežaťa sa zrejme nenašli písomné artefakty, rúny a pod. a aj keby sa našli, ťažko by mohol niekto tvrdiť, že patria, alebo identifikujú totožnosť pochovaného kniežaťa. Kostrové pochovávanie údajne používali teutónski predkovia zo severu, kým slovankí predkovia používali kremáciu. Napriek tomu sa urnové polia, známe už z Hallštatskej doby, pripisuje väčšinou archeológov Keltom. Kde by sa ich toľko vzalo?

Germánskemu kniežaťu sa venuje veľká pozornosť, čo je ok. No pozornosť by sa tiež mala venovať artefaktom ktoré by mohli osvetliť chýbajúce doklady o Slovanoch resp. o ich jazyku. Napr. nápisy na vulkanických bralách na Skalke nad Kremnicou, z ktorých jeden opisuje Slovákovi alebo Čechovi zrozumiteľým dialektom nájazd Silingov na Kremnicu z roku 280 AD. Prečo sa žiadny archeológ do toho nepustí? Ľahšie je pripísať to falšovateľom a nestarať sa o to. Snáď by sa dali zistiť zvyšky dláta ktorým bol nápis do skaly vytesaný, alebo zistiť stav zvetrávania horniny a tak určiť, ako dlho boli vyryté písmená v nápise vystavené zvetrávaniu, čím by sa vyvrátilo, alebo potvrdilo falšovateľstvo.

Aká veľká bola komunita okolo pochovaného germánskeho kniežaťa? Nebolo to knieža iba náčelníkom malej militantnej skupine jazdcov, ktorej cieľom bolo získať, dobyť, zmocniť sa čohokoľvek cenného a obohatiť sa? Tak či tak, knieža zrejme nebolo reprezentantom nejakého národa, ktorý sa mal sťahovať. Militantné skupiny prišli a odišli a predmetné knieža zomrelo počas kampane a tak ho pochovali na mieste a nechali mu tam časť jeho hnuteľného majetku (a lupu z výbojov).
 

ten

nápis nie je na Skalke, ale na kopci Velestúr pri Kremnici

knieža určite nebolo len náčelníkom malej skupiny jazdcov, lebo malá skupina jazdcov, nájazdníkov, by so sebou nevláčila nábytok a kopu hrncov. Je evidentné, že sa sťahoval celý kmeň aj so všetkým svojim majetkom, keď vybudovali takú veľkú hrobku, vybavenú toľkými artefaktmi.
 


Najčítanejšie na Spiš Korzár

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop