Korzár logo Korzár Spiš
Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Šéf Správy TANAPu: Lesy v Tatrách už nepripomínajú mesačnú krajinu (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

"v tom najprísnejšom stupni ochrany ostala bez zásahu, prácu za lesníkov tam vykonala matka príroda a dnes sa tam nachádza zelený mladý les " - pozabudol poznamenať, že kôrovec - teda matka príroda likviduje okolité porasty ešte aj teraz. Každý, kto si dá tú námahu a porovná vyťažené plochy a zalesnené vie porovnať čo je lepšie.
Do kalamitných plôch sa vrátila zver - určite v tých miestach, kde je naváľané drevo niekoľko metrov do výšky je kopec zveri - možno tak veveričky. Nech sa pozrie do doliny Bielej vody, tam tých namriežaných stromov nájde kopec.
 

lesy, lykožrút (a víchrice) sú tu

prinajmenšom od druhohôr - a prežili dodnes, aj bez človeka
 

 

Človek v druhohorách asi nebol. A človek je súčasťou prírody. Hospodárske lesy majú svoje určenie. Nespracovaná kalamita a rozšírenie kôrovca spôsobilo škody mnohým majiteľom lesov v kontakte s nespracovanou kalamitou. Kôrovec napáchal škody aj v starých limbových porastoch, ktoré boli najcennejšie v NP.
 

NP je NP, tam bez zásahu!

a hosopdárske lesy nech si riešia hospodári. Hlavne nech nezabudnú vysadiť rýchlo rastúci smrek (lebo zisky!) a nakŕmiť tak opäť lykožrúta, heh
 

NP je tretí stupeň ochrany

a teda so zásahom. Len v rámci neho sú prírodné rezervácie, ktoré sú (prevažne) bez zásahu.
 

rozšíriť

bezzásahovosť aj na NP
 
Hodnoť

takze mackovia pekne do lesa,

uz sa mate kde vratit :)
 
Hodnoť

nakoniec z toho ešte

vyplynie, že nie je nič lepšie pre tatranskú prírodu, ako takéto kalamity ! A zrejme čím častejšie a čím rozsiahlejšie, tak tým lepšie !
 

"nahorach..." ani si neuvedomuješ

(ak áno, tak sorry), akú hlbokú pravdu si povedal.
Nechcem tým povedať, že majú byť kalamity každý rok a s takýmto rozsahom, ale...
Vysadeným monokultúram, napr. smrekom, určite kalamita pomôže, pretože ten monokultúrny nezmysel je nahradený zmiešaným lesom so značným percentom odolnejších listnáčov. V monokultúrach tohto typu by u tá kalamita ale každý rok mohla byť. Až dovtedy, kým kompetentným milovníkom monokultúry nezapne (ale to by tým padajúcim smrekom museli dostať do hlavy aby im blesklo v hlave).
 

už dobrých 80 rokov nikto nevysádza

nijaké monokultúry a to ani v hospodárskych lesoch. Ani v Tatrách pred kalamitou ich nebolo veľa. Mnohé z tých porastov mali smreka ledva 50%. Veď dodnes vidno stáť staré smrekovce, z ktorých tiež prežila len menšia časť. A ten les bol výsledkom obnovy po predchádzajúcej kalamite na prelome 19- a 20. storočia a to prevažne prirodzenej - možno neuveríš, ale smrek sa zmladzuje aj prirodzene a to, v niektorých regiónoch, veľmi dobre. Na Kysuciach prevláda napriek veľkému úsiliu vniesť tam iné dreviny.

S listnáčmi je v Tatrách problém. Šlo (za "normálnej" klímy) o bezbukovú oblasť. Buku sa tam skrátka nedarilo. Ďalších listnáčov pre túto nadmorskú výšku veľa neostáva. Javor horský býva zdecimovaný zverou, jaseňu je to už privysoko, jarabina "breza sú len "plevel". Je ich tam plno (na nespracovanej kalamite v Tichej doline sa zmladila prakticky LEN jarabina), ale sú to krátkoveké dreviny, určite nie sú odolnejšie.

V Tatrách bolo hlavným problémom, že šlo o lesy rovnoveké a po vzniku národného parku sa v nich začalo hospodáriť nedostatočne. Pod tlakom ochranárov sa popredlžovali rubné doby z normálnych 100-110 rokov na nereálnych 160. A porasty sa toho nedokázali dožiť. keby sa tam hospodárilo normálne, kalamita by bola menšia, pretože mladé porasty (vtedy napr. 20-40 ročné) by odolali. takto spadlo všetko naraz.

Druhým problémom bolo, že v nespracovaných častiach kalamity (boli aj mimo Tichej a Kôprovej) sa namnožil lykožrút. Toto súvisí aj s klimatickou zmenou, dnes napr. najviac ťaží Rakúsko a Nemecko, prípadne Česko, ktorých, vďaka menšiemu podielu chránených území, postihlo premnoženie lykožrúta až teraz.

Je dosť farizjeské kritizovať "monokultúry" tam, kde predtým celé desaťročia všetci, vrátane ochranárov, plesali, aké sú tie lesy krásne.
 

som pocul

ze ked si domov donesies stromcek z lesa, tak sa ti z neho vyroji lykozrut a zozere ti nabytok, aj laminatove parkety, co je na tom pravdy?
 

monokultúra sa tu pestuje

hádam od čias Jozefa Demetera Matejovie, teda takmer 2 storočia
 
Hodnoť

 

Páči sa mi, že sa takto vyjadruje človek, ktorý po kalamite v roku 2004 pracoval v drevárskej firme pôsobiacej na území Vysokých Tatier a kupoval drevo, o ktorom teraz tvrdí, že tam malo ostať :)
 

...

Hej riadne otočil :) asi tuší zmenu a chce sa pridať na druhú stranu kým je čas:))
 
Hodnoť

celkom by ma zaujimalo

aky druh korovca zije v tvrdom luhu, ze kvoli nemu tito upoteni kolchoznici z SL,a.s. spolu s vodohospodarmi vyrubali cely lavy breh Dunaja na slovenskej strane.

oni sice tvrdia, ze to je okrem ineho aj protipovodnova uprava, ale zjavne na madarskej strane nic take nehrozi, tam nie su ani vyrubane holiny na brehu, ani "spevneny breh" tou sedlackou navazkou z lomoveho kamena.

odpoved by asi bola niekde tam, kde skoncilo to drevo z tych porastov.
 


Najčítanejšie na Spiš Korzár

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop