V mene pracovníkov Archívu mesta Košice vyslovujem úprimnú sústrasť rodine p. prof.Chalupeckého, historika a archivára. Pre nejedného archivára bol vzorom pracovitosti, svedomitosti a studnicou vedomostí, na ktorého sme sa vždy vedeli obrátiť. M. Hajduová
...som mal tú česť niekoľkokrát sa rozprávať, keď som písal reportáže o Levoči pre .týždeň - a vždy som z jeho "chalúpky" odchádzal nesmierne obohatený o o mnohé vedomosti aj o pútavé príbehy a zážitky tohto Maestra histórie a archívov. Vyslovujem hlbokú sústrasť rodine a blízkym, priateľom i ľuďom "od fachu" zosnulého. Bohužiaľ, tak máličko aj mediálneho priestoru sa p. Chalupeckému dostávalo aj po roku 1989...
Reagujem na p. Martina Droppu, nedá sa to priamo pod príspevkom, neviem prečo. So všetkým, čo ste napísali vo svojom príspevku, a tiež s príspevkami ďalších diskutérov, možno len súhlasiť. Pre komplexnosť obrazu p. Chalupeckého však musím dodať, že ako silno veriaci človek a človek úprimne nenávidiaci komunistickú totalitu mal p. Chalupecký obrovský problém objektívne hodnotiť osobnosť biskupa Vojtaššáka - zatváral si oči pred neho zjavnými antisemitskými postojmi a nie bezvýznamnou úlohou pri arizácii židovského majetku. Je to problém aj u mnohých ďalších kresťansky orientovaných intelektuálov. Každý vedec by mal byť schopný objektívneho pohľadu, a to mnohí nedokážu. To píšem pri všetkej úcte k p. biskupovi, ktorého inak hodnotím tak, ako väčšina jeho súčasníkov. No najmä v tejto dobe potrebujeme objektívny pohľad na našu minulosť a ľudí, ktorí ju tvorili. Aj v dobe slovenského štátu bolo veľa kresťanov a aj duchovných, ktorí sa zachovali inak. Tieto otázky, ktoré som naznačil, sú aj predmetom cirkevného konania o vyhlásení biskupa Vojtaššáka za blahoslaveného.