STARÁ LESNÁ. Podtatranská obec Stará Lesná sa už zviditeľnila skrachovanými megalomanskými developerskými plánmi nebankovej spoločnosti Horizont Slovakia aj reštitučnými kauzami a kšeftmi s pozemkami za vlády Smeru, HZDS a SNS, ktoré sa spájali s ľuďmi blízkymi Vladimírovi Mečiarovi a Rezešovcom.
Miestni považujú Starú Lesnú za posledného mohykána s typickým tatranským charakterom, ktorý ešte odoláva nájazdu developerov a masívnej výstavbe.
Obyvateľov má len okolo tisíc, ale dostala prezývku slovenské Beverly Hills.
Medzi vlastníkmi luxusných apartmánov, moderných chát, rekreačných domov a hektárov lukratívnych pozemkov s výhľadom na Lomnický štít tam totiž natrafíte na mnohé prominentné mená z celého Slovenska.
V článku sa dozviete:
- kto je za modernou novostavbou pod Tatrami a ako vznikla,
- známy podnikateľ si na výrub najal kontroverzného kňaza,
- inšpekcia na rozdiel od polície odhalila bizarné pochybenia,
- pri čom všetkom sa objavuje multifunkčný hlavný radca,
- ako ututlaný prípad krkolomne putoval a ako to dopadlo,
- ako sa skončila iná kauza, kde úradník tiež figuroval.
Nová stavba v luxusnej lokalite
Jedným z najnovších projektov v Starej Lesnej je štvrť Brezy v škandinávskom štýle.
Získala aj nomináciu v architektonickej súťaži Stavba roka 2022.
Vyrástla priamo pod lesom pri vstupe do obce z Vysokých Tatier.
Vznikla v lokalite, kde stoja tri ikonické trojuholníky ešte zo socializmu – štvorhviezdičkové hotely Horizont a Kontakt a Academia ako kongresové centrum Slovenskej akadémie vied, ktorá tam má hneď vedľa aj svoj astronomický ústav.
Brezy vybudovali na vyrúbanej ploche medzi Kontaktom a Horizontom.
Postavila ich známa košická firma bratov Takáčovcov Safran Slovakia cez svoju dcérsku spoločnosť Brezy.
Stavebné pozemky získala aj od ľudí spojených s hotelmi Horizont a Kontakt.
Horizont vlastní firma, kde má majoritný podiel britsko-český, v Poprade žijúci veľkopodnikateľ, filantrop a exmajiteľ vodného rezortu AquaCity Jan Telensky.
Britsko-český podnikateľ Jan Telensky a primátor Popradu Anton Danko. (zdroj: TASR)Kontakt zas patril v minulosti spoločnosti košického podnikateľa Pavla Miškova.
Ten sedel v kindermanažmente rezešovských Východoslovenských železiarní, s bývalým košickým primátorom a županom Zdenkom Trebuľom (Smer) zakladal združenie vlastniace Steel Arénu a napríklad aj s Pavlom Paškom bol na primátorskom volebnom štábe Richarda Rašiho (vtedy Smer, teraz Hlas).
Do orgánov košickej arény potichu vstúpil podnikateľ, ktorý prevádzkuje hotel a bufety Čítajte Miškov je známy aj z kauzy, ktorá sa týkala práve hotela Kontakt a talianskej mafie pôsobiacej kedysi pod Tatrami, pre ktorú ho v Španielsku pred desiatimi rokmi zadržali.
Najviac pozemkov predal košickému Safranu Košičan Miškov.
Jednu parcelu pri Horizonte kúpili od Popradčana Telenskeho.
Július Rezeš a Pavol Miškov. (zdroj: TASR)Multifunkčný úradník a tieňový starosta
Dôležitú parcelu v strede budúcej stavby získal developer od jej 11 podielových spoluvlastníkov z obce.
Väčšinu z nich zastupoval ako splnomocnenec syn jednej zo spolumajiteliek pozemku Ján Tropp.
Tento vplyvný obyvateľ Starej Lesnej je zároveň hlavným radcom na odbore starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Kežmarku, exprednostom obvodného úradu životného prostredia, okresným podpredsedom SNS, bývalým okresným podpredsedom HZDS, kedysi kandidoval na krajského poslanca za HZDS a Smer a časť miestnych ho považuje za akéhosi tieňového starostu Starej Lesnej, kde si ho ľudia zvolili aj za šéfa združenia účastníkov pozemkových úprav.
Tesne pred predajom týchto pozemkov v ochrannom pásme Tatranského národného parku pre developera sa na parcelách Miškova, Telenskeho, ale aj spoluvlastníkov uskutočnil masívny výrub stromov.
Ako sa ukázalo, nelegálny.
Osobne ako úradník životného prostredia ho pritom vyšetroval práve splnomocnenec predávajúcich Tropp.
Ako možný trestný čin ho však preverovala aj polícia, inšpekcia životného prostredia i prokuratúra.
Okrem Troppa boli aktérmi výrubu aj ďalší predávajúci Miškov, starosta Starej Lesnej Ľubomír Lauf (SNS), ale tiež Inštitút Krista Veľkňaza zo Žakoviec na čele s kontroverzným kňazom Mariánom Kuffom.
Tomu nedávno, na Deň Ústavy SR, udelil Boris Kollár (Sme rodina) ešte ako predseda parlamentu štátnu Cenu Jozefa Miloslava Hurbana.
Kollár dal štátnu cenu kňazovi Kuffovi. Výberom ocenených dráždi pred voľbami Čítajte Kňaz Marián je bratom a strýkom opätovne zvolených poslancov Národnej rady Štefana a Filipa Kuffovcov z Kežmarku (obaja SNS-Život NS), ktorí na súde čelia obžalobe v kauze útoku na zamestnanca agrofirmy.
Marián Kuffa. (zdroj: TASR)Predaj pozemku developerovi z Košíc
„Celá plocha, kde teraz stoja Brezy, bola predtým ako les. Keď chceli stavať, stromy musel niekto zlikvidovať,“ opisuje obyvateľka Starej Lesnej Vilma Sidorová.
Tá pri predaji spoločnej parcely zastupovala dnes už nebohú mamu ako sedminovú spoluvlastníčku.
Opisuje, že vtedy ju oslovil práve jej bratranec, úradník Tropp, že má kupca a či súhlasí s predajom.
Ponúkol jej vraj, že on ako splnomocnenec všetkých spoluvlastníkov tej parcely zabezpečí jej predaj.
Sidorová hovorí, že nesúhlasila, lebo hoci sú rodina, majú zlé vzťahy a nechcela, aby mal z nej províziu.
Pozemok tak napokon predali Safranu dvomi samostatnými zmluvami - Sidorová sedminu a Tropp zvyšných šesť sedmín.
Splnomocnenec spoluvlastníkov Tropp mal dostať spolu 195-tisíc eur, teda za meter štvorcový 80 eur, spomína Sidorová.
Pre ňu to za mamin podiel predstavovalo 32-tisíc.
Obidva tieto predaje sa uskutočnili v apríli 2016.
Kto aké pozemky predal na Brezy. (zdroj: Korzár)Miškov si na výrub najal známeho kňaza
Ešte predtým, od decembra 2015, sa tam však rúbalo.
„Lenže ten výrub podľa mňa neprebehol legálne. A Tropp ako hlavný radca na životnom prostredí, ale zároveň aj ako zástupca predávajúcich bol v konflikte záujmov. Dali sme preto podnety na políciu a inšpekciu,“ vysvetľuje Sidorová.
Výrub robila partia známeho kňaza Kuffu z neďalekých Žakoviec.
Objednal si ich práve podnikateľ Miškov ako najväčší predávajúci.
„S kňazom Kuffom sa dobre poznám," priznal Korzáru Tropp s tým, že to on dal naňho tip Miškovovi na ten výrub.
Sidorová však tvrdí, že o výrube na maminej parcele ich nikto vopred neinformoval a ani nežiadal ich súhlas, hoci vtedy ešte mama žila, len sa tam zrazu začalo vo veľkom rúbať.
Dostala vysvetlenie, že ich súhlas netreba, lebo už súhlasila väčšina spoluvlastníkov.
Podľa nej tam pri Tatranskom národnom parku (TANAP) rástli stromy aspoň 50 rokov.
Hovorí o stovkách kusov, z ktorých mnohé mali obvod kmeňa vyše 40 centimetrov.
Škodu zodpovedajúcu sedminovému podielu na pozemku vyčíslila na 10-tisíc eur.
Výrub medzi Horizontom a Kontaktom. (zdroj: Korzár/archív)Trestné oznámenie v Kežmarku odmietli
K trestnému oznámeniu z februára 2016 dala Sidorová aj námietku zaujatosti.
Žiadala, aby vec vyšetrovali policajti mimo kežmarského okresného riaditeľstva.
Argumentovala, že Tropp robí v Kežmarku na okresnom úrade, tak aby nič nemaril.
Spis s námietkou predložil okres Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove.
Trestné oznámenie pre porušovanie ochrany stromov a krov však napokon aj tak riešili v Kežmarku.
A policajt Jozef Kuboši trestné oznámenie odmietol.
Nevidel dôvod na začatie stíhania ani na iný postup.
Polícia vypočula hlavného radcu
Polícia totiž uviedla, že výrub náletových drevín a krovín v ochrannom pásme TANAP-u na území s druhým stupňom ochrany bol v súlade so zákonom aj so súhlasom obce a ani ním nevznikla žiadna škoda.
Súhlas na výrub vydal starosta v novembri 2015 na žiadosť Miškovovej firmy Tatra Luxury ako vlastníka väčšiny pozemkov, kde rúbali.
Polícia pri vyšetrovaní vychádzala do veľkej miery práve z výsluchu Troppa ako hlavného radcu zo životného prostredia.
Ako dôkaz pritom využila aj jeho zápisnicu, lebo Tropp dokonca osobne objasňoval podozrenie, že ten výrub bol nelegálny.
Dostal naň totiž anonymný telefonický podnet, ktorý sa týkal práve „jeho” parcely so spolumajiteľmi.
A tak Tropp hneď na druhý deň urobil miestne prešetrenie.
So záverom, že podnet je neopodstatnený.
Hlavný radca z okresného úradu v Kežmarku a obyvateľ Starej Lesnej Ján Tropp. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)Všetky vraj boli poškodené, odumreté, napadnuté
Na policajnom výsluchu sa úradník vyjadril, že rúbal bezplatne Kuffov Inštitút Krista Veľkňaza, ktorý všetko zoštiepkoval, štiepku dostal zadarmo a využil ju na charitatívne účely a kúrenie v domovoch sociálnej služby.
Starosta však rozhodnutím obce ako orgánu ochrany prírody a krajiny povolil Miškovovej firme len výrub 171 drevín s obvodom do 40 cm vo výške 130 cm.
Vyrúbané pritom boli ešte aj mnohé hrubšie a väčšie stromy.
Ale k týmto ďalším dlhoročný úradník životného prostredia Tropp polícii povedal, že „všetky boli poškodené po veternej kalamite, resp. odumreté, napadnuté drevokaznými hubami, ohrozujúce pri páde okolie a bolo nutné ich odstránenie“.
Dodal, že miesto výrubu už bolo vyňaté z poľnohospodárskeho pozemkového fondu a podľa územného plánu to bol stavebný pozemok pre rekreačné objekty.
A obec uviedla, že dreviny na výrub boli označené, pričom 40 zdravých stromov žiadateľ zachoval a musel urobiť náhradnú výsadbu 50 drevín domáceho pôvodu.
Polícii stačili len dôkazy od úradníka Troppa a starostu Laufa.
Správu TANAP-u neoslovovala a trestné oznámenie odmietla.
„Mám podozrenie, že Tropp ako štátny úradník to kryl,“ vraví Sidorová.
Tvrdí, že Tropp ako splnomocnenec mal nielen deliť spoluvlastníkom peniaze za predaj, ale zrejme za nich on dal aj súhlas na výrub Miškovovi alebo sa pri výrube inak angažoval.
Tropp však krytie čohokoľvek nekalého popiera a svoj údajný konflikt záujmov odmieta.
Na vyjadrenia sesternice ešte reaguje, že on žiadne peniaze od developera ako zástupca predávajúcich spolumajiteľov parcely nikdy nedostal, lebo mali ísť rovno im, súhlas s výrubom dala Miškovovi iná spoluvlastníčka, a hovorí o osobnom spore so Sidorovou.
Ako sa v čase menilo územie medzi hotelmi Horizont a Kontakt. (zdroj: mapy.cz)Inšpekcia odhalila bizarné nezrovnalosti
Lenže jej podnet nevyšetrovala iba kežmarská polícia, ale aj Slovenská inšpekcia životného prostredia, konkrétne jej košický inšpektorát.
A ten zistil porušenia zákona, výrub neoznačených drevín i rôzne nezrovnalosti.
Inšpekcia vytkla napríklad zverejnenie oznamu len na úradnej tabuli na ulici, hoci zákon to vyžadoval na internetovej stránke obce.
Navyše nesedia viaceré dátumy - oznam o začatí výrubového konania bol vyhotovený vraj 23. 11. 2015.
Avšak v tento istý deň bol údajne práve zvesený z úradnej tabule, lebo vyvesený tam mal byť už od 13. 11.
V rozhodnutí je zas napísané, že obec dostala žiadosť 12. 11., ale už 11. 11. oznámila začatie konania.
V ozname hneď upustila od verejného ústneho konania na mieste výrubu s odôvodnením, že ho netreba.
Bez oslovenia a vyjadrenia Správy TANAP-u k veľkému výrubu v jeho ochrannom pásme vydal starosta súhlas 27. 11.
Už v ten istý deň bol expresne aj právoplatný, hoci Miškov podpísal doručenie a vzdanie sa odvolania až 30. 11.
„Našli sme aj podozrenia smerujúce k pracovníkovi okresného úradu,“ konštatuje šéf štátnej inšpekcie Ján Jenčo.
Oznam starostu Laufa na tlačive úradníka Troppa
Prílohou žiadosti Miškova, na ktorej mal, mimochodom, nesprávne napísaný názov svojej vlastnej firmy, bol súhlas väčšiny (8/14) spoluvlastníkov parcely, že môže rúbať aj na nej.
Súhlas spoluvlastníkov bol však spracovaný - podľa inšpekcie podozrivo - na vzore služobného tlačiva z úradu, kde pracoval Tropp.
Jeho úradné kontakty boli totiž v päte listu.
Ale ešte kurióznejšie vyzerá zverejnené oznámenie obce Stará Lesná o začatí správneho konania o výrube.
Na oficiálnom dokumente sú síce údaje a pečiatka obce i podpis starostu Laufa.
Ale celý je vytlačený na hlavičkovom papieri úplne iného orgánu - štátneho Obvodného úradu životného prostredia v Kežmarku.
Aj s úradným záhlavím a Troppovými služobnými kontaktnými údajmi.
Navyše tento úrad už v tom čase, v novembri 2015, ani neexistoval.
No keď ešte v minulosti existoval, jeho prednostom bol práve Tropp.
Oznam starostu Laufa na tlačive úradníka Troppa. (zdroj: Korzár)Kto prvý príde na miesto činu, ten vyšetruje
„Keď sme si vtedy žiadali podklady k výrubu z okresného úradu, odpovedal nám práve tento zamestnanec Tropp. Ten rýchlo začal vykonávať aj štátny dozor na mieste výrubu, ako keby sa tam snažil celú situáciu ´zhojiť´, že k žiadnemu porušeniu nedošlo,“ tvrdí šéf inšpekcie Jenčo.
Keďže Tropp ako okresný úrad začal štátny dozor skôr než inšpekcia a konanie zastavil, podľa Jenča mali inšpektori zviazané ruky.
Vysvetľuje totiž, že zákon hovorí, že nemôžu viesť dve rovnaké konania, ale iba jedno, a to dokončí ten orgán, ktorý začal konať prvý.
„Vo všeobecnosti to však v našej praxi nie je prvý prípad, keď možno po dohode kontrolovaného subjektu a zamestnanca okresného úradu ten rýchlo prišiel spraviť dozor ako prvý s menej závažnými zisteniami, ak vôbec nejakými, aby sa kontrolovaný ´liberoval´ z porušenia zákona,“ vraví Jenčo.
„Ani klamať a podvádzať nevedia,” napísala neskôr polícii pracovníčka inšpekcie svoj názor na bizarné a podozrivé pochybenia v tomto výrubovom konaní obce Stará Lesná.
Policajt sa pýtal inšpektorky na výrub, tak mu odpovedala... (zdroj: Korzár)Starosta: Nebudem tajiť. Pomáhal nám
„Mali sme v počítači vzor od Troppa a hlavičku obvodný úrad som si nevšimla. Ale potom som to opravila,” reagovala teraz pre Korzár prednostka obecného úradu Marta Laufová, švagriná starostu, ktorá riešila výrub v roku 2015.
Aj súhlas väčšiny spoluvlastníkov s výrubom bol na tlačive Troppa.
Ten však tvrdí, že Miškovovi ho dávala iná spolumajiteľka, nie on.
Ale potvrdil nám, že dal obci predlohu oznamu o začatí konania.
„Ja všetkým starostom pomáham, viete, bývalý starosta bol elektrikár a Lauf je stolár,” vraví Tropp.
„Nebudem to tajiť, Tropp nám niekedy pomáhal,” potvrdil nám starosta Lauf.
Vysvetľuje, že v roku 2014, keď sa prvýkrát stal starostom a nastúpila aj nová prednostka, ešte veľa vecí nefungovalo a nemali ani internetovú stránku obce, preto oznam o začatí výrubového konania dali len na úradnú tabuľu v dedine.
Laufová hovorí, že dátum na ozname 23. 11. je len preklep a naozaj visel od 13. 11. do 23. 11.
„Ak by prišli nejaké námietky, urobili by sme aj ústne konanie. Ale neprišli,” vysvetľuje pravá ruka starostu.
Lauf a Laufová dodali, že išlo vlastne o plošný výrub celého územia po kalamite, pri ktorom sa spoločenská hodnota drevín Správou TANAP-u ani nevyčísľuje.
A farebne označili len stromy po okrajoch, čo v takom prípade podľa nich stačí.
Na rozdiel od inšpekcie tvrdia, že konanie a výrub boli v súlade so zákonom.
Starosta Starej Lesnej Ľubomír Lauf. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)Legálne vyrúbali 171 drevín. Nelegálne 254
Jenčo však hovorí o nelegálnom výrube a vážnej kauze.
Tvrdí totiž, že žiadateľ mal pýtať povolenie na výrub všetkých drevín, čiže nielen tých do obvodu 40 cm, ale aj väčších a hrubších.
Lebo od vyčíslenia ich spoločenskej hodnoty sa odvíja náhradná výsadba aj prípadná finančná náhrada, ktorú musí žiadateľ platiť, ale ktorej suma sa pri zlom zdravotnom stave stromov znižuje, vysvetľuje Jenčo.
Inšpekcia na rozdiel od polície oslovila Správu TANAP-u, aby vyčíslila spoločenskú hodnotu nezákonne vyrúbaných drevín na parcelách zo žiadosti Miškova.
„Tá predstavuje sumu vyše 155-tisíc eur, pričom nad rámec vydaného rozhodnutia tam bolo vyrúbaných 228 drevín,” informoval nás riaditeľ štátnej inšpekcie.
Pokračuje, že dokonca ešte zistili výrub aj na inej parcele, ktorá v žiadosti Miškova vôbec nebola.
Podľa jej čísla šlo o pôvodný pozemok podnikateľa Telenskeho, ktorý ho tiež potom predal Safranu.
Tam mimo súhlasu padlo 26 stromov a 38 metrov štvorcových krov v spoločenskej hodnote 21-tisíc.
Firma Tatra Trading International ako vlastník hotel Horizont Resort sa pre Korzár vyjadrila, že nevedeli o tom, že by sa spomínaný výrub mal uskutočniť aj na časti pôvodnej Telenskeho parcely, no či k tomu došlo, už nevedia potvrdiť ani vyvrátiť.
Dodali, že táto parcela ani priamo nesusedila s areálom hotela, navyše nebola nijako oplotená ani inak vyznačená v teréne a medzi ňou a hotelom je ešte pozemok iného súkromného vlastníka, preto ju ako nevyužiteľnú predali investorovi projektu Brezy.
Celková spoločenská hodnota 254 nelegálne zlikvidovaných drevín, teda suma nad rámec povoleného výrubu ďalších 171 kusov, predstavovala vyše 177-tisíc eur, sumarizuje Jenčo.
Toto vyčíslenie pre inšpekciu urobila Správa TANAP-u na základe terénneho zisťovania v marci 2016.
Práve vtedy prebiehalo aj vyšetrovanie polície, ale tá Správu TANAP-u neoslovila.
Trestné oznámenie odmietla v apríli a pozemky hneď kúpil košický developer.
Výstavba Briez. (zdroj: FB/Safran)Nový majiteľ sa od výrubu dištancuje
Predseda predstavenstva Safranu Slovakia Martin Takáč sa pre Korzár vyjadril, že s výrubom z roku 2015 nemajú nič spoločné.
„Absolútne odmietame, že by sme kohokoľvek nabádali v súvislosti s výrubom k neetickému alebo nezákonnému správaniu,” reaguje Takáč.
Zdôrazňuje, že až do februára 2016 nemali žiadnu vedomosť o tom, že spomínané parcely sú určené na predaj, čo vedia zdokladovať aj množstvom emailovej a písomnej dokumentácie s vlastníkmi pozemkov.
„Rozhodnutie, že ich odkúpime, padlo až po našej hĺbkovej právnej analýze na konci marca 2016, a ku kúpe došlo v apríli. Podľa našich informácií rokovali predávajúci s viacerými subjektmi,” opisuje Takáč.
Dodal, že s Miškovom sa ako Košičania občas stretnú, pričom ho pozná ako váženého podnikateľa a hoteliera.
A asi trikrát sa stretol aj s Troppom, ktorý pri predaji pozemkov zastupoval člena svojej rodiny a neskôr zastupoval svoj odbor okresného úradu v územnom a stavebnom konaní k výstavbe rekreačného areálu Brezy, povedal nám Takáč.
Spolumajiteľ košických firiem Safran Slovakia a Brezy Martin Takáč. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Hrozila by ekologická katastrofa, tvrdí úradník
Sidorová však opisuje chronológiu tak, že najprv ju oslovil Tropp, že má kupca, až potom sa bez jej vedomia začalo rúbať a nakoniec ju kvôli predaju oslovil už priamo Safran.
Takáč k tomu uviedol, že podľa toho, o čom ich Tropp a Sidorová informovali pri predaji, sú medzi nimi dlhoročné súdne spory a na ich komunikáciu preto treba takto aj nazerať.
„O predaji pozemkov pre Safran nebolo ani reči, keď sa rúbalo. Viem, že akcionári Tatra Luxury (firma Miškova - pozn. red.) ani neuvažovali o predaji,” tvrdí Tropp.
Vraví, že pôvodným kupcom spoločnej parcely ich rodiny mala byť práve firma Miškova.
„Čo tam plánovala stavať, sa pýtajte ich. Do konaní, ktoré som viedol ja a voči ktorým sa nikto do troch rokov neodvolal, som o firme Safran nikdy nepočul,” zdôrazňuje Tropp.
Spomína, že Miškov chcel na svojich pozemkoch najprv pokračovať v stavbe zrubových domov, aké sú okolo susedného hotela Kontakt.
„Až následne právnici zastupujúci Tatra Luxury urobili zmluvu na predaj.”
Podľa Troppa boli pred výrubom a predajom na tých parcelách väčšinou “polomy”, zakopané nádrže s neznámym obsahom a zarastené skládky odpadu z pôvodného hotela, ktorý sa počas výstavby kedysi zrútil.
„Ak by sa pozemky nevyčistili a nedali do pôvodného stavu, hrozila by ekologická katastrofa,” hovorí Tropp, no priznal, že rúbali i preto, že to boli stavebné parcely.
„Vykopali sme množstvo stavebného odpadu a v rámci projektu Brezy sme urobili výsadbu niekoľkých stoviek vzrastlých stromov za 240-tisíc eur,” doplnil Takáč.
Archívne foto, keď ešte vedľa Horizontu (vľavo) rástli stromy. (zdroj: betpres.sk)Dookola späť k Troppovi: Pokuta pre Miškova
Košický inšpektorát životného prostredia, ktorý výrub v Starej Lesnej preveroval, poslal všetky svoje zistenia krajskej prokuratúre v Prešove.
Tá dala na podnet inšpekcie okresnej polícii v Kežmarku, ktorá trestné oznámenie Sidorovej predtým odmietla, pokyn začať trestné stíhanie.
Vyšetrovateľ však rozhodol, že nejde o trestný čin, len priestupok.
Postúpil ho okresnému úradu na Troppov odbor životného prostredia.
Lenže prokurátor mal opäť iný názor a znovu nariadil policajtovi začať trestné stíhanie pre prečin porušovania ochrany stromov a krov.
A to aj s prísnejšou skutkovou podstatou, značným rozsahom škody a väzením až na päť rokov.
Vyšetrovateľ však zasa rozhodol tak isto ako predtým.
Tentoraz s týmto záverom napokon súhlasil aj prokurátor.
Prípad tak skončil ako priestupok na stole úradníka Troppa.
A ten dal Miškovovej firme len symbolickú pokutu 200 eur.
„V konaní spoločnosti Tatra Luxury ani zástupcu Inštitútu Krista Veľkňaza Žakovce, ktorý výrub realizoval, neboli zistené žiadne skutočnosti vo vzťahu k naplneniu znakov skutkovej podstaty z hľadiska úmyslu získať výrubom majetkový prospech alebo spôsobiť inému škodu, nebol si vedomý, že výrub bol vykonaný nad rámec povolenia,” vyjadril sa hovorca prešovskej krajskej prokuratúry Marián Spišák.
Priestupok a pokutu pre firmu Miškova zdôvodnil tým, že „došlo k výrubu viacerých stromov nad rámec súhlasu a drevín s väčším redukovaným obvodom kmeňa vo výške 130 cm ako odsúhlasených 40 cm”.
Nesprávne. Skartované. Preklep
Hovorca prokuratúry poukázal pri odstúpení prípadu na priestupok aj na posudok znalkyne Miroslavy Schindlerovej vypracovaný pre políciu.
Znalkyňa identifikovala vyrúbané stromy, rovnako ako Správa TANAP-u, ako brezu previsnutú, jelšu sivú, vŕbu rakytu, topoľ osikový, čremchu obyčajnú a smrek obyčajný.
„Znalkyňa určila spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín na sumu 178.05,-€,” napísal Korzáru Spišák.
Ale keďže Správa TANAP-u vyčíslila v marci 2016 pre inšpekciu spoločenskú hodnotu stromov vyrúbaných nad rámec súhlasu až na 177-tisíc, no znalkyňa v máji 2017 pre políciu už iba na 178 eur, tak sme znalkyňu požiadali o vysvetlenie.
„S touto informáciou nesúhlasím, v žiadnom prípade nie je správna,” reagovala na sumu 178 eur Schindlerová.
„Informácie zo znaleckého posudku nemôžem poskytnúť inej osobe okrem zadávateľa, odporúčam vám vyčíslenú spoločenskú hodnotu nad rámec vyrúbaných drevín opätovne preveriť u vyšetrovateľa,” odkázala nás na políciu.
Tak sme sa obrátili na políciu.
„Ide o trestnú vec, ktorej spis už bol skartovaný,” odpovedala krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová.
Tú sme však ešte poprosili, aby polícia ako zadávateľ posudku predsa len požiadala znalkyňu o opätovné poskytnutie správnej, ale, žiaľ, už skartovanej informácie.
„Stanovisko za Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Kežmarku vám bolo k danej veci zaslané,” zamietavo zareagovala policajná hovorkyňa Ligdayová.
S otázkou na nezrovnalosť 177-tisíc vs 178 eur sme sa tak opäť obrátili na hovorcu prokuratúry Spišáka.
Preveril to a informoval nás, že zrejme len prokuratúra v Kežmarku urobila preklep, no sľúbil, že si vyžiada spis z archívu a dodá korektnú informáciu.
„Správna suma má byť 178 050 eur. S ňou sa pracovalo v trestnom konaní,” splnil nakoniec sľub Spišák.
Doplnil, že dozorový denník prokuratúry na rozdiel od vyšetrovacieho spisu polície zatiaľ neskartovali.
Po výrube. (zdroj: Korzár/archív)Tropp: Posudok je irelevantný, škoda minimálna
„Posudok pani Schindlerovej považujem za irelevantný, keďže v tom období sme boli kolegovia a mali sme veľké spory kvôli ceste v chatovej oblasti Stará Lesná a najmä kvôli pozemkovým úpravám,” napísal nám Tropp z odboru starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Kežmarku.
Znalkyňa Schindlerová tam totiž predtým robila, len na inom, pozemkovom a lesnom odbore, ktorý riešil aj reštitúcie či pozemkové úpravy v Starej Lesnej a tie za vlastníkov nehnuteľností v obci zastrešoval práve Tropp.
Ten argumentuje, že pre nich je odbornou organizáciou na vyčíslenie spoločenskej hodnoty stromov Správa TANAP-u, ktorá v posudku uviedla, že „v čase miestnej obhliadky bola drevná hmota odvezená".
Tropp komentuje, že on by neriskoval robiť výpočet spoločenskej hodnoty, keď už tam drevná hmota nie je.
Sumu 178-tisíc označil za odhad, ak by šlo o zdravé stromy.
„Predtým však bola víchrica, veterná kalamita, mám fotograficky zdokumentované, že šlo o ´polom´, preto som nesúhlasil s posudkom.”
Vraví, že posudok Schindlerovej s takým časovým odstupom by na súde každý právnik zmietol zo stola.
„Jej suma by bola záväzná, ak by vychádzala z posudku stromov a nie domnienok podľa pozostatkov pňov,” namieta Tropp.
Dodal, že spoločenská škoda spôsobená týmto výrubom bola minimálna.
Schindlerová tvrdí, že vyjadrenia exkolegu k jej predošlej práci nie sú pravdivé, za svojou objektivitou aj posudkom si stojí a Tropp ho nemôže spochybňovať, keďže nie je znalcom.
Doplnila, že spoločenská hodnota drevín vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu s ohľadom na ich vzácnosť, ohrozenosť a mimoprodukčné funkcie.
Kuffovci: My sme len hrubá sila
“Nebola to naša vina. My si ani strom nedovolíme zrezať a vziať bez povolenia. Sme cirkevná organizácia, šli by sme proti Bohu. Jedine, že sme o tom nevedeli a boli sme zavedení,” reagovala pre Korzár Margita Majerčáková z Inštitútu Krista Veľkňaza Žakovce.
Šéfuje mu farár Kuffa a jeho klienti rúbali v Starej Lesnej.
Potvrdila, že úradníka Troppa z Kežmarku poznajú.
Priamo s Kuffom nás nespojila pre jeho zaneprázdnenosť.
Vysvetlila, že robia výruby aj búracie práce, ak ich niekto pozve, má vybavené povolenie a dohodnú sa napríklad, že to spravia zadarmo a môžu si zobrať drevo na kúrenie alebo starý stavebný materiál.
Dodala, že vo svojich zariadeniach sa starajú o asi 300 sociálne slabých a núdznych ľudí, vrátane Ukrajincov či matiek s deťmi, takže keď si ich klienti niečo ťažko, krvopotne vyrobia a zaslúžia, sú vďační, lebo sami toho veľa nemajú.
“Mnohokrát ani nevieme, pre koho výrub a búračku robíme. Sme len hrubá sila, ktorá to vykoná. Ide to v réžii toho, kto to objednal. Naši klienti tu musia mať každý deň režim, duchovnú terapiu a robiť niečo pozitívne, lebo inak by tí istí ľudia robili vonku zlé veci, kradli by, podvádzali alebo zabíjali,” opisuje Majerčáková.
Vraví, že kedysi chodil s partiou na stavebné či lesné práce aj Marián Kuffa, ale po operácii chrbtice a zdravotných problémoch už chodí len jeho brat Ján, ktorý u nich tiež pôsobí.
Vyjadrila sa aj k rozruchu okolo ceny pre Kuffu od vtedajšieho šéfa parlamentu Kollára.
“V čom je náš farár kontroverzný, aké má extrémne názory, v čom je problém? Ocenili ho za prácu, ktorú robí pre ľudí i štát, a tým ho supluje. Viem, že sa ho pýtali, či súhlasí s tým, že mu cenu dáva Kollár, ktorý má toľko žien a detí. On odpovedal, že si uvedomte, že ako milionár mohol tým ženám zaplatiť potraty a nemusel by sa starať, koľkí to tak robia…”
Poznamenala, že aj keby Kuffu s cenou oslovila prezidentka Zuzana Čaputová, prijal by ju.
Spoločenská hodnota takmer 200-tisíc eur. Pokuta 200
Tropp ešte povedal, že ako najstarší pracovník v štátnej službe v okresoch Poprad a Kežmarok je hlavným radcom už 32 rokov, vo veci spoločenských škôd zastupuje štát na súde a prejednáva priestupky na úseku životného prostredia, ako je aj tento.
Zákon vo všeobecnosti hovorí, že za nelegálny výrub možno dať firme pokutu vyše 33-tisíc eur a fyzickej osobe do sumy takmer 10-tisíc.
„Za taký priestupok ako v tomto prípade som však nikdy nedal vyššiu pokutu ako 200 eur. Horná hranica tu bola 331,93 eura, ale je možné riešiť to aj bez pokuty pokarhaním. Voči rozhodnutiu sa nikto neodvolal, nadobudlo právoplatnosť a už je premlčané,” okomentoval pokutu za nelegálny výrub pre firmu Miškova.
Napríklad Romana Tabák ešte ako poslankyňa Národnej rady (vtedy OĽaNO, teraz SNS) dostala od inšpekcie životného prostredia za kúpanie v tatranskom potoku pokutu 500 eur.
Poslankyňa Tabák dostala za kúpanie sa v národnom parku pokutu 500 eur Čítajte „Prečo neútočíte na túto firmu, ktorá žiadala výrub a voči ktorej som na pokyn prokuratúry konal aj ja? Menšinoví vlastníci dali len súhlas na vyčistenie pozemkov, ale s výrubom nemajú nič spoločné,” dodal syn jednej z nich Tropp s dôvetkom, že sa nečuduje, že pre prácu úradníka, pokutovanie i vymáhanie náhrad škôd ho niektorí ľudia nenávidia.
Miškov sa do článku nevyjadril.
Tropp nás informoval, že vzhľadom na svoj už dôchodkový vek chce prenechať miesto mladším kolegom, no dohodli sa, že ešte necelé dva roky úradu vypomôže.
„Len sa bojím, že potom bude Stará Lesná vyzerať tak ako všetky zastavané podtatranské obce a stratí čaro typickej tatranskej dediny,” vyjadril svoje obavy dlhoročný úradník.
„Mimochodom, keď som mal iný názor ako inšpekcia životného prostredia, vždy som vyhral,” uzavrel Tropp, ktorý je známy aj z kauzy 55-tisíc svetielok na chodníku v korunách stromov v Bachledovej doline.
Ako sa skončil prípad 55-tisíc svetielok na Bachledke
Tropp z okresného úradu ako orgán ochrany prírody a krajiny s novou atrakciou v januári 2022 súhlasil.
Slovenská inšpekcia životného prostredia ako štátny dozor však neskôr nariadila LED svietidlá odstrániť.
„Prevádzkovateľ nesplnil povinnosť v určenej lehote a inšpektorát mu uložil pokutu 1 000 eur. Proti rozhodnutiu nebolo podané odvolanie a nadobudlo právoplatnosť 14. 8. 2023,” informoval Korzár hovorca inšpekcie Dávid Vido.
Podkladom pri výkone štátneho dozoru inšpekcie bolo aj vyjadrenie Troppa z Okresného úradu Kežmarok.
„Zamestnanci prevádzkovateľa pred sprevádzkovaním konzultovali s naším úradom osvetlenie chodníka v korunách stromov v Bachledovej doline vo večerných hodinách. Ide o vianočné svetelné nízko lumenové osvetlenie, ktoré slúži ako atrakcia pre deti a vypína sa cca o 20:00,” uviedol vtedy s tým, že podľa ich právneho názoru týmto osvetlením prevádzkovateľ na území s druhým stupňom ochrany mimo zastavaného územia obce zákon neporušuje.
Osvetlenie v Bachledke vytvára podľa neho minimálny svetelný smog oproti strediskám s nočným lyžovaním a zasnežovaním či hotelom a horským chatám počas Vianoc a Nového roka, ktoré spôsobujú svetelné a hlukové efekty veľkého rozsahu v treťom a štvrtom stupni ochrany v národných parkoch.
Ale na tie Správa Tatranského ani Pieninského národného parku sťažnosť nikdy počas 30-ročnej éry Troppa na úrade nedala, napísal do vyjadrenia pre inšpekciu.
„Tu asi zákon nie je zaujímavý, hoci svetlo je vidieť na niekoľko 10 km. Každý svetelný zdroj vytvára určitý svetelný smog, či je to pouličná lampa alebo žiarovka v kuchyni,” píše Tropp.
Dodal, že ak by to považovali za porušenie právnych predpisov, tak by bolo potrebné postihnúť všetky lyžiarske strediská, rekreačné zariadenia a atrakcie v druhom, treťom, štvrtom a piatom stupni ochrany.
„Ak by záležalo na mojom názore, nikdy by som nesúhlasil so stavbami ako chodníky a veže v korunách stromov a je jedno, či je to Štrbské Pleso alebo Bachledova dolina,” napísal vtedy inšpekcii Tropp.
Prečo však teraz inšpekcia uložila prevádzkovateľovi 55-tisíc svetielok na Bachledke pokutu len tisíc eur, keď horná hranica bola takmer 10-tisíc a možný je aj trest prepadnutia veci?
Inšpekcia vysvetľuje, že Správa Pieninského národného parku (PIENAP), ktorá pôvodne dala podnet na prešetrenie používania LED svetelnej reťaze na chodníku v korunách stromov a žiadala jej odstránenie, atrakciu po rokovaniach s prevádzkovateľom v júni 2023 napokon predsa len akceptovala.
„Správa PIENAP to podmienila znížením rozsahu a režimu osvetlenia, ktoré budú odsúhlasené v záväznom prevádzkovom poriadku,” informoval Korzár hovorca inšpekcie.
Projekt je financovaný z prostriedkov Akadémie investigatívnej žurnalistiky.
Prečítajte si aj ďalšie texty zo seriálu spod Tatier:
Stavby v luxusnej lokalite Tatier narážajú. List vlastníctva nič neznamená, vraví developer Čítajte
Stavebný boom či pat pod Tatrami? Kam pozriete, čierna stavba, súd, kauza, spor, kiks Čítajte
Starosta spod Tatier: Developer bude na Bali a ja vo väzení. Tisíce apartmánov nepovolím Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
