KEŽMAROK. Už počas štúdií pracoval ako pomocná vedecká sila v budapeštianskom anatomickom ústave a v patologickom ústave.
Na naliehanie otca sa po ukončení štúdií vrátil do Kežmarku, kde sa stal mestským lekárom.
V Kežmarku si Vojtech Alexander otvoril súkromnú prax, no jeho pôsobenie bolo omnoho širšie.
Z jeho iniciatívy bola prebudovaná nemocnica v Kežmarku, v roku 1894 založil významný Spolok invalidov v Kežmarku, pričinil sa dokonca aj o elektrifikáciu mesta a vybudovanie kanalizácie.
Fascinovaný žiarením
Po prvej správe o historickom objave röntgenových lúčov X roku 1895 odcestoval V. Alexander do nemeckého Würzburgu, kde sa stretol s Wilhelmom Conredom Röntgenom, aby si od neho vyžiadal podrobné správy o novom vynáleze.
Dovtedy neznáma forma žiarenia ho nielen fascinovala, ale pochopil, aký veľký význam budú mať röntgenové lúče pre lekársku diagnostiku.
Predsavzal si, že aj on bude pracovať s týmto novým druhom žiarenia a špecializoval sa na röntgenológiu.
Bol v kontakte s bratislavskou školou fyzikov a intenzívne zbieral informácie o novom druhu žiarenia.
Prvé rádiodiagnostické pracovisko
V roku 1896 v sieni kežmarskej radnice predniesol referát o X lúčoch.
Neúnavnými experimentmi, pokusným snímkovaním rôznych predmetov, rastlín, kvetov, drobných živočíchov a neskôr častí ľudského tela dospel k zhotoveniu technicky a fotograficky kvalitných kontrastných a verných snímok.
Na nich ako prvý na svete odborne vysvetľoval schopnosť röntgenového obrazu poskytnúť vyhodnocovateľom aj predstavu hĺbky.
Vo svojej skromnej ordinácii vidieckeho lekára zriadil v roku 1897 prvé rádiodiagnostické pracovisko na Slovensku, kde sa X lúče začali používať v skiagrafii a postupne aj pri skiaskopii, teda pri vyšetrovaní chorých pomocou röntgenových snímok a presvietením.
Otto Bruckner založil prvú dievčenskú školu
Otto Bruckner patril k dlhoročným rozvíjateľom a podporovateľom dievčenského školstva. Po štúdiách v Rakúsku zavítal v roku 1898 do Kežmarku.
Našiel si miesto učiteľa na Štátnej chlapčenskej meštianskej a obchodnej škole (dnes ZŠ Hradná), ktorú viedol Alexander Belóczy.
Okrem toho externe učil na učňovskej škole i evanjelickej dievčenskej meštianke, ktorej pomáhal s rozvojom.
Poctivá a úspešná práca ho postupne vyniesla na miesto zástupcu riaditeľa. Stal sa jeho pravou rukou s čoraz väčšími kompetenciami.
Práve on sa pričinil o to, aby sa roku 1913 rozdelili Štátna chlapčenská meštianka a Obchodná škola.
Od roku 1919 prijal miesto pedagóga na evanjelickej dievčenskej meštianke, kde rok po odstúpení Alexandra Kertschera postúpil na miesto riaditeľa školy.
Stal sa rozvíjateľom dievčenského školstva na Spiši. Od školského roka 1930/31 bola otvorená Odborná škola pre ženské povolania, v neskoršom období doplnená o jednoročnú učňovskú dielňu.
Bola jediná na Slovenska. Po jej ukončení dostali dievčatá vysvedčenie rovnocenné s výučným listom.
Jakub Buchholtz vytvoril plastickú mapu Tatier
Jakub Buchholtz bol remeselný ihlár. Ako samouk sa zaujímal o tatranskú prírodu.
Zbieral nerasty, rastlinky a iné zvláštnosti Tatier.
V roku 1746 daroval celú zbierku cisárskemu dvoru. Bol iniciátor a sprievodca cisárskej komisie v roku 1751, ktorá mala za úlohu ich preskúmať z hľadiska výskytu rúd a drahých kovov a spojenie tatranských plies s morom.
Táto komisia vyvrátila povesti o náleziskách zlata a iných kovov ako aj bezodnosti plies v Tatrách.
Cestu tejto komisie opísal v po nemecky písaných rukopisných prácach v roku 1752.
Popis čarokrásnych Karpatských Snežných hôr a Cesta do pohoria Karpát vyšli vo Windischovom Ungarisch magazin až v roku 1783.
Jakub Buchholtz bol autorom prvej plastickej mapy Vysokých Tatier.
Liečil cisárov, vynašiel karpatský balzam
Aj keď sa jeden z najväčších lekárov svojej doby v Uhorsku považuje za kežmarského rodáka, podľa dobových spisov sa sem len presťahoval.
Augustini sa zaujímal o flóru Vysokých Tatier, skúmal liečivé účinky živicových olejov z karpatských drevín a vynašiel výrobu tzv. karpatského balzamu z kosodreviny.
Tento artikel sa stal vyhľadávaným liekom doma i v zahraničí a o jeho ďalšiu expedíciu sa starali podtatranskí i turčianski olejkári.
O úspešnom kežmarskom lekárovi sa dozvedel aj panovník Ferdinand II. a r. 1631 ho povolal za svojho osobného lekára na cisársky dvor do Viedne.
Tu Augustini založil aj veľkú botanickú záhradu, za čo ho cisár 6. apríla 1631 povýšil do šľachtického stavu s predikátom ab Hortis – zo záhrad.
Svoj zdravotný stav konzultoval s dr. Augustinim aj ďalší cisár – Ferdinand III.
Po návrate do Kežmarku sa Augustini naďalej venoval výskumu živicových olejov a napokon sa usadil na rodinnom majetku svojej manželky Zuzany Szekely de Doba vo Veľkej Lomnici, kde aj zomrel.
Jozef Maximilián Petzval je zakladateľ modernej fotografie a optiky
Rodák zo Spišskej Belej vynikal v riešení algebraických a diferenciálnych rovníc. Zaujímal sa o všetko súvisiace s matematikou a fyzikou.
Počas geodetických prác v Pešti sa oboznámil so základmi optiky a optických prístrojov.
Jozef Petzval je považovaný za zakladateľa modernej fotografie a optiky. Navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, ďalekohľad a zrkadlovú Petzvalovu lampu, kde je maximálne možné využitie svetelnej energie.
Zostrojil objektív na premietanie s veľkou svetelnosťou. Vypracoval projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji.
Prenosným reflektorom s priemerom 1,3 m mohol osvetľovať predmety až do vzdialenosti 2,7 km. Zdokonalil mikroskop a ďalekohľad.
Prispel k rozvoju akustiky. V roku 1859 vytvoril teóriu kmitov napnutých strún.
Pomocou exaktnej matematickej metódy vytvoril vlastnú teóriu tónových systémov, vypočítal i relatívne výšky a logaritmy relatívnych výšok všetkých 53 stupňov svojej stupnice.
Skonštruoval klavír, ktorého klávesnica obsahovala tri rady klávesov. Jeho poznatky sú vo vede využívané dodnes.
Básnik, ktorý sa zaslúžil o rozvoj východu
Kežmarský rodák Anton Prídavok bol slovenský básnik, osvetový pracovník a publicista. Aj keď v rodnom meste nepobudol dlhý čas, na jeho formovanie malo veľký vplyv.
Bol riaditeľom pobočky Slovenského rozhlasu v Prešove a v tejto funkcii zotrval do vypuknutia SNP. V Prešove vybudoval rozsiahle štúdio.
Tu sa aktívne zapojil do protifašistického odboja a v r.1944 tajne premiestnil rozhlasové aparatúry a iné potrebné zariadenia pre povstalecký rozhlas v Banskej Bystrici. Preto bol pozbavený funkcie riaditeľa rozhlasu v Prešove.
Počas pôsobenia v metropole Šariša založil ochotnícky krúžok Záborský a tento sa v roku 1944 stal základom profesionálnej scény, dnes DJZ v Prešove, kde krátky čas pôsobil ako režisér, dramaturg a herec.
Je autor významných prozaických a poetických diel a tiež autor a režisér niekoľkých hier.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
