Korzár logo Korzár Spiš

Najlepší výhľadový vrchol Slovenska. Vidieť z neho šesť štátov

Kráľova hoľa ponúka skutočné unikáty.

Vysoké Tatry z Kráľovej hole. (Zdroj: Dominik Sabol)
SkryťVypnúť reklamu

Kráľova hoľa, najvyšší vrchol východnej časti Nízkych Tatier, je jednoznačne najlepší vyhliadkový vrch na území Slovenska.

Spôsobilo to niekoľko faktorov. Po prvé, je v centrálnej časti štátu a tak vidieť skutočne minimálne polovicu Slovenska (od ukrajinskej po českú a od poľskej po maďarskú hranicu).

Po druhé, má dostatočnú výšku (1 946 m n.m.), aby bolo z neho vidieť cez väčšinu hrebeňov okolitých pohorí a v pohľade bránia len Tatry.

Po tretie, sú z neho výhľady na všetky svetové strany a po štvrté, vzhľadom na svoju výšku je pomerne ľahko dostupný (blízkosť obcí ako východiskových bodov, či spevnená cesta až na vrchol).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To zaručuje vysokú úspešnosť aj extrémne ďalekých pozorovaní v každom ročnom období.

Navyše, možnosť núdzového prespania v predsieni budovy vysielača pridáva aj veľmi cenené ranné a večerné výhľady, keď pri východe, či západe slnka zvyknú byť najlepšie diaľkové pohľady.

Najlepší pohľad na Tatry

Vrchol preslávenej Kráľovej hole tvorí lúka a niekoľko skalných útvarov.

Priamo z vrcholu (pri budove vysielača) sú úžasne, priam letecké pohľady smerom na východ, juh i sever.

SkryťVypnúť reklamu

Len pre lepší výhľad na západ je potrebné vyjsť na západný okraj rozložitého vrcholu, lebo „čistému“ pohľadu bráni skalný útvar práve v západnej časti vrchu.

Každá svetová strana ponúka úplne iný výhľadový rozmer. Sever, to je najlepší čelný pohľad na Tatry, kompletne celé – Západné, Vysoké i Belianske, pričom vidieť i do takmer každej doliny.

Na detailne štúdium Tatier niet lepšej polohy, výrazne tomu napomáha aj fakt, že Tatry sú „len“ cez dolinu (vzdialené v priemere len 30 km) a pohľad na ne je aj zo slušnej úrovne, takmer 2 000 m n. m.

Sever teda neponúka možnosť extrémne ďalekých pozorovaní , no aj tak je tento pohľad jedinečný (foto. č. 1, 2 a 3).

Skutočný pohľad až na západ

Ako už bolo spomenuté, pre „krajší“ západ je nutné zájsť približne 5 minút na západne ležiacu skalku, odkiaľ je zasa úplne iný typ výhľadu.

V popredí sa tiahne sa takmer celý hlavný hrebeň Nízkych Tatier až po Prašivú (foto č. 4), pričom v pozadí sa už črtajú aj vzdialenejšie vrchy.

Za Malou Fatrou je dominantná Lysá hora (1 323 m n. m.) v Moravskosliezkych Beskydách, vzdialená 145 km (foto č. 5).

SkryťVypnúť reklamu

V úzkom koridore medzi masívom Prašivej a Kremnickými vrchmi sa napríklad ukazuje kopec Inovec (1 042 m n. m.) , najvyšší vrch Považského Inovca (foto č. 6), vzdialený 155 km.

Čo je veľká rarita, keďže z okraja východného Slovenska (masív Kráľovky je na hranici Prešovského kraja) dovidieť na najvyšší bod bývalého Západoslovenského kraja.

Z ktorého iného miesta východného Slovenska vidieť na západ SR, resp. naopak?

Prečítajte si tiež: Zelený strom na Kráľovej holi nehľadajte. Skôr úžasné výhľady Čítajte 

Čaká sa na zverejnenú fotku Rumunska

Na juhozápade a juhu je nekonečný výhľad na postupne klesajúce hrebene, v popredí letecky pohľad „zhora“ na Muránsku planinu a Stolické vrchy, za nimi nižšia Revúcka vrchovina a na horizonte najvyššie maďarské pohoria, vzdialené v priemere 100 km (foto č. 7).

Pričom stále čakáme na úspešného pozorovateľa, ktorý odfotí aspoň časť pohoria Padiš v Rumunsku, ktorého pomerne vysoké vrchy sa pri extréme priaznivej viditeľnosti ukazujú na juhovýchode za Panónskou nížinou vo vzdialenosti 300 km.

Je to najvzdialenejšie miesto, ktoré je možné vidieť z Kráľovky.

Na východe Poľsko aj Ukrajina

Východ je zase zo všetkých výhľadov najpestrejší. Otvára ho Slovenský raj, akoby to bola len mapa, veď ide o pohľad z výšky takmer kilometra (foto č. 8).

Za ním nekonečný hrebeň Slovenského Rudohoria, trochu severnejšie výrazne Branisko, medzi nimi v koridore časť Slanských vrchov, ale aj Vihorlat, čo je už úctyhodná diaľka (145 km).

Ešte severnejšie od Braniska je viditeľná za Levočskými vrchmi hrebeň Bachurne a Čergova (foto č. 9, 10).

To však nie je všetko. Pri lepšej viditeľnosti sú pozorovateľné tiež poľské vrchy, nielen tie bližšie na severovýchode, napríklad za Pieninami (60 - 70 km), ale aj Bieszczady (takmer 200 km).

Ešte rekordnejšie vzdialenosti ponúka horizont na východe, kde sa za Vihorlatom ukazujú prvé ukrajinské hole (Polonina Runa), no trochu južnejšie aj Polonina Boržava so známym vrchom Stij (foto č.11), ktorý je vzdušnou čiarou až 226 km.

Sú viditeľné aj vrchy za ním ako Gemba, Malá Gemba, ktoré sú od Kráľovky vyše 230 km, čo sa už blíži k súčasným absolútnym rekordom pozorovaní zo Slovenska (260 km).

Kráľova hoľa je jedným z mála miest u nás, odkiaľ dovidieť do piatich štátov okrem Slovenska (Česko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Ukrajina), a netreba na to ani horolezeckú výbavu ako v prípade štítov Vysokých Tatier.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

U.S. Steel Košice.

Odborári vyjednali zvýšenie mesačnej tarifnej mzdy.


TASR

Prípad už rieši enviropolícia.


SITA
Exprezident Rudolf Schuster.

Bez členstva v NATO by sme podľa neho neboli ani v EÚ.


TASR
Ilustračné foto.

Krajskí policajti avizujú počas sviatkov zvýšenú aktivitu.


SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu