Aj náš najmenší národný park, pieninský, ponúka zaujímavé a ďaleké výhľady.
Malé pohorie Pieniny, časť dlhého bradlového pásma na slovensko-poľskom pohraničí, má slušne zachované lesy, a tak výhľady sa obmedzujú na skalné útvary, prípadne lúky. Tých miest s kruhovým výhľadom nie je až tak veľa.
Obmedzené pohľady umožňujú lúky okolo masívu Vysokej (1 013 m n. m.), nie však zalesnený vrchol a lúky okolo sedla Rozdiel (foto č. 2).
Trochu lepšie možnosti poskytuje hraničný hrebeň v úseku Šľachovky - Rabštín, ten je síce výrazne lúčnatý, ale má výšku len do 900 m n. m.
Podobná situácia je aj na pomerne často navštevovaných Haligovských skalách, ktorých výška nepresahuje 900 m n. m. a zo skál sú len čiastkové výhľady.
Vychutnajte si pohľad z najvyššieho vrcholu Pienin Čítajte Vysoké skalky dominujú
Je len jeden kopec v Pieninách (poľskú stranu neriešime), ktorý je dostatočne vysoký (1 050 m n. m.) a má aj kruhový výhľad. Sú to Vysoké skalky, najvyšší bod celého pohoria.
Pri takej malej rozlohe geomorfologického celku môže v podstate tento vrch reprezentovať všetky výhľady z Pienin, lebo zo žiadneho iného miesta Pienin nie sú lepšie či vzdialenejšie pohľady.
Vrch sa síce volá skalky, no vrchol tvorí pomerne výrazný a vysoký skalný blok, dostupný z poľskej strany schodmi a zabezpečený na vrchole zábradlím.
Skalky sú nielen najvyšším bodom, ale aj jasne rozpoznateľným bodom. Či už z viacerých miest z Čergova, Levočských vrchov, Slanských vrchov, prípadne ešte vzdialenejších pohorí sa črtá tento vrch ako najdominantnejší (foto č. 3).
Hraničný hrebeň Malých Pienin vedie skalami aj nádhernými lúkami Čítajte Tatry aj Orava
Jedinečnosť pohľadov z tohto vrchu spočíva po prvé v tom, že človek má celé Pieniny ako na dlani – úžasné scenérie nádhernej kultúrnej krajiny a po druhé – ojedinelý uhol výhľadov na viaceré pohoria, najmä na Tatry.
Tie dominujú pohľadu na juhozápad (foto č. 1), ale v nezvyklom usporiadaní – zľava Slavkovský, Lomnický štít, v strede Belianske a za nimi Západné až po Osobitú.
Západný pohľad je zrejme najúchvatnejší, vidieť napríklad Skorušinské vrchy, ktoré sú pozorovateľné len z málo miest na Slovensku.
To čaro západného výhľadu robí najmä zvyšok členitých Pienin (Haligovské skaly a Tri korunky) a za nimi Oravská Magura, hlavne dva masívy – Pilsko a Babia hora, vzdialené 91, resp. 77 km vzdušnou čiarou (foto č. 4, 5 a 6).
Na juhu cez blízku Spišskú Maguru pretŕčajú len tie najvyššie možné vrchy v tomto smere – Nízke Tatry.
Masív Veľkej Vápenice a bočné hrebene Veľkého Boku (foto č. 7), viac na západ zakrývajú Vysoké Tatry, ale Kráľová hoľa sa ukáže všade, aj keď len tesne nad vyše 1000 m blízkym hrebeňom (foto č. 8).
Na juhovýchode sú Levočské vrchy, Bachureň, ale aj vzdialenejšie Slanské vrchy (80 - 90 km), ale vidieť aj vrch Stráž nad Prešovom, pomerne uzavretý v kotline (foto č. 9 a 10),.
Ďalej na východ je pozorovateľný celý hrebeň Čergova, výrazné je aj minipohorie Busov (foto č. 11) a občas dovidieť aj na poľské Bieszczady, vzdialené vyše 120 km.
Vysoké skalky poskytujú kruhový výhľad, no blízke poľské vrchy neumožňujú extra ďaleké pozorovania.
Celý sever od dominantnej Radziejowej až po Turbacz je tak pomerne jednoliaty.
Napriek tomu je táto skalná vyhliadka jedným z najlepších miest na východe na zaujímavé pohľady.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
