Korzár logo Korzár Spiš
Sobota, 2. júl, 2022 | Meniny má Berta

Pred 15 rokmi víchrica zničila Tatry a vyžiadala si dva životy

Vietor vyvrátil a vylámal lesný porast na rozlohe 12 600 ha.

Vysoké Tatry krátko po ničivej víchrici.Vysoké Tatry krátko po ničivej víchrici. (Zdroj: TASR)

VYSOKÉ TATRY. Mimoriadne silná veterná smršť sa územím Slovenska prehnala 19. novembra 2004 a najviac zasiahla Vysoké Tatry.

Vyžiadala si dva ľudské životy a len na území našich veľhôr zničila lesný porast na rozlohe 12 600 hektárov (ha).

V utorok 19. novembra uplynie 15 rokov od tejto prírodnej katastrofy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Smršť z Britských ostrovov

Severné Slovensko zasiahla silná víchrica medzi 15.30 a 18.00 hod.

Ničivý živel postihol územia vo Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách, na hornej Orave, Horehroní, čiastočne v Slovenskom raji i na Kysuciach.

SkryťVypnúť reklamu
Súvisiaci článok Deň, ktorý zmenil Tatry. Pozrite si fotografie spred 13 rokov Čítajte 

O život prišli dvaja ľudia. Vo Vysokých Tatrách zomrel vodič auta, na ktorého padol strom, v Nízkych Tatrách zahynul český turista.

Veterná smršť kulminovala vo Vysokých Tatrách v popoludňajších a večerných hodinách. Spôsobila ju tlaková níž, ktorá sa presúvala sponad Britských ostrovov nad stred Európy.

Za ňou začal zo severu prúdiť studený vzduch.

Veľmi ostré rozhranie medzi oblasťami s nízkym a vysokým tlakom vzduchu spôsobilo mimoriadne silný padavý vietor (bóra), ktorý sa prehnal Tatrami.

Pojem bóra zaviedol Dr. Josef Mrkos v roku 1925 a odvtedy je súčasťou tatranskej lesníckej a klimatologickej terminológie.

Rekord nepadol

Priemerné rýchlosti vetra dosahovali v Poprade 55 kilometrov za hodinu (km/h), na Skalnatom plese 90 km/h.

Meteorologické stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Výskumnej stanice Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u však zaznamenali najväčšie nárazy vetra s rýchlosťou 170 km/h na Lomnickom štíte (2635 m n. m.), na Skalnatom plese (1780 m n. m.) to bolo 200 km/h a v oblasti hornej hranice lesa (1480 m n. m.) až 230 km/h.

SkryťVypnúť reklamu

Nešlo o rekordné hodnoty, napríklad v novembri 1965 zaznamenali na Skalnatom plese vietor s rýchlosťou 283 km/h.

Vietor vo Vysokých Tatrách vyvrátil a vylámal lesný porast na rozlohe 12 600 ha, čo predstavovalo takmer 3,5 milióna kubických metrov dreva.

Pás lesa široký tri - štyri kilometre a dlhý 40 km zhodou okolností viac či menej kopíroval trasu tzv. Tatranskej magistrály, teda významnej dopravnej tepny Vysokých Tatier.

Odrezaní od sveta

Vývraty v oblasti od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu zatarasili všetky komunikácie na území mesta Vysoké Tatry a poškodili elektrické vedenie.

Cestná i železničná doprava bola prerušená. Výška závalov na tatranských cestách miestami dosahovala až šesť metrov.

Na 100-metrovom úseku ležalo aj 300 popadaných stromov.

SkryťVypnúť reklamu

Záchranári pomáhali ľuďom v sanatóriách a hoteloch a v obydliach odrezaných od sveta. V Tatrách bola 19. novembra vyhlásená mimoriadna situácia, odvolali ju 2. decembra.

Tatranskí školáci mali v tomto období týždňové prázdniny.

Zo všetkých strán

Pomoc Tatrám aj ostatným postihnutým oblastiam v krízovom období poskytli profesionálni záchranári, hasiči aj dobrovoľníci.

Vyhlásené boli peňažné zbierky, viaceré podniky poskytli financie na obnovu poškodenej krajiny.

Ľudskosť mala rôznu podobu, napríklad dva dni nezvestný furman odmietol odísť so záchranármi z hájovne medzi Štrbským Plesom a Podbanským, pretože nechcel opustiť svoje kone.

Kolóniu netopierov vyrušených zo zimného spánku ratovali pracovníci z Výskumnej stanice ŠL TANAP a presťahovali ju do Belianskej jaskyne.

Na riešenie kalamitnej situácie vo Vysokých Tatrách zriadilo ministerstvo pôdohospodárstva pracovné komisie.

Súčasne sa začali vypracúvať projekty na spracovanie polomov a likvidáciu zvyškov po ťažbe, na zabránenie premnoženia podkôrneho hmyzu a ochranu porastov proti škodcom a tiež na obnovu a revitalizáciu lesných spoločenstiev v postihnutých územiach.

Slovenská republika podala žiadosť o prostriedky z Fondu solidarity EÚ 24. januára 2005 listom predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu.

Európska komisia vyčíslila konečnú sumu na 194 966 211 eur, ktorú ministerstvo pôdohospodárstva prerozdelilo na vyčistenie oblastí postihnutých kalamitou a na obnovu infraštruktúry.

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  2. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  3. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  4. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  5. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  6. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  7. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu
  8. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  1. Ocenená 4K autokamera Mio má aj 2K so 60 snímkami a FHD so 120!
  2. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  3. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  4. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  5. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  6. V uliciach Košíc vyzbierali dobrovoľníci 26 ton odpadu
  7. Výlety na mieru pre celú rodinu
  8. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  1. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí! 14 794
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 755
  3. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 371
  4. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 8 006
  5. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 3 972
  6. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 3 920
  7. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 797
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 3 379

Blogy SME

  1. Michala Guľasová: Martina Jakubová - Líštička
  2. Robert Štepaník: diel 70 - MDAD 2022 - Medzinárodný deň (alternatívnych) detí 2022
  3. Ľubomír Maretta: Zmena
  4. Kristína Jakubičková: Hej, frajer! Áno, ty, ktorý toto čítaš!
  5. Eva Gallova: 1. júl určili za deň vtipov
  6. Miriam Studeničová: Je zle! Bude horšie! Nezúfajte! Dôverujte!
  7. Ján Škerko: Chcel byť ako Peter, bude ako Lenin
  8. Štefan Vidlár: Barbar Vova
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 11 917
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 10 772
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 10 454
  4. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 7 865
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 191
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 833
  7. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 432
  8. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit 2 826
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Michala Guľasová: Martina Jakubová - Líštička
  2. Robert Štepaník: diel 70 - MDAD 2022 - Medzinárodný deň (alternatívnych) detí 2022
  3. Ľubomír Maretta: Zmena
  4. Kristína Jakubičková: Hej, frajer! Áno, ty, ktorý toto čítaš!
  5. Eva Gallova: 1. júl určili za deň vtipov
  6. Miriam Studeničová: Je zle! Bude horšie! Nezúfajte! Dôverujte!
  7. Ján Škerko: Chcel byť ako Peter, bude ako Lenin
  8. Štefan Vidlár: Barbar Vova
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 11 917
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 10 772
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 10 454
  4. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 7 865
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 191
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 833
  7. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 432
  8. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit 2 826
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu